Via degli Dei je jedna z najobľúbenejších peších trás v Taliansku. Začína v Bologni a končí vo Florencii (ale dá sa ísť aj opačným smerom). Nejde o náročnú trasu, jediný problém je všadeprítomné bahno. Ubytovacích zariadení je naozaj dosť, ale treba nabbokovať vopred. Všetko dôležité nájdete v appke WALK+ určite si ju stiahnite.

Deň 1: Bologna – Agritusimo Cà de Mazza (31km) No, začnem tým, že som si myslela, že dnešná trasa má 24 km blbka na ceste, ako vždy. Kde som sa stratila v organizácii, to neviem… No, prvé km z Piazza Maggiore vedú po meste a potom asi 4km kontinuálne popod portici (neviem ako vysvetliť viď foto 2). Na piatom km sme pri Basilica San Luca, tu dávame pauzu a pečiatku do kredenciálu. Nasleduje klesanie do dedinky Casalecchio. V Casalecchio di Reno musíme opustiť oficiálnu trasu na pár kilometrov a ísť po alternatívnej ceste (značenej). Oficiálna popri rieke je neprechodná, upozornili nás v informačnej kancelárii v Bologni. Niekoľko km po asfaltke a prichádzame ku krásnemu Palazzo Rossi, hotel s reštauráciou, tu si dávame pauzu. Krásne miesto a aj slnko konečne vyšlo. Ďalej pokračujeme po asfaltke, neskôr odbáčame do lesa, kde začína FUN bahno také, že krok hore a dva šmykom dole. Takto dlhé kilometre. Carlo je špinavý ako prasiatko a my tiež. Potom sa už len motáme po lepších a horších cestách. Cca 2km pred Brento je odbočka smer Monte Adone (+nejaký km a prevýšenie) alebo priamo smer Brento. Keďže Carlito je už vyditeľne unavený, ideme priamo. V Brento nájdeme otvorený bar juchuuuuuj a potom už len jeden kilometer do cieľa. Ubytko: Agricampeggio Cà de Mazza je top prekrásne! Horúca sprcha, zmyté bahno a oddych aký krásny deň!

Deň 2: Cà di Mazza – Madonna dei Fornelli (21km, 900m , 500m ) Prekrásny deň! Vyrážame v kľude o 9, fakt sme si super oddýchli v našej izbičke. Začíname po asfaltke, neskôr sa strieda s lesnou cestou a zase asfalt. Asi po 5km v dedinke Selve vidíme otvorený bar, sadáme na raňajky a víno, zdravíme sa s partiou Belgičanov, jediní cudzinci okrem nás na ceste. Pokračujeme do mestečka/ dedinky Monzuno kde dáme znova pauzu a hlavne skvelý chlebík s prosciuttom a ricottou z maličkého obchodíka. Za Monzunom začína dosť šťavnaté stúpanie cca hodina v bahne k vysielaču, ktorý sa nie a nie priblížiť. Maťko za mnou potichu nadáva, Carlo je špinavý ako malé prasa, ale “taký je futbal” potom sa už cesta našťastie unormálni. Spíme v dedinke Madonna dei Fornelli v malom B&B. Vyzerá to ako u babičky na dome, ale čo nám viac treba ako posteľ a strechu nad hlavou.

Deň 3: Madonna dei Fornelli – Traversa (15km, 705m , 620m ) Hneď ráno za dedinou nás čaká krásne prebudenie vo forme celkom výživného stúpania. Najprv celkom prudko a potom už mierne, ale kontinuálne. Ak by sme si mysleli, že už končí, tak nie, vždy bolo kam stúpať ďalej. Po 4km sa Carlo rozhodol, že ďalej nejde. Začal kňučat, pravdepodobne si obdral postrojom kožu (keďže je stále od bahna) a ho to bolí. No nič, rozmýšlame ako ďalej. Najprv ho nesiem na rukách, ale to nevládzem a asi po jednom kilometri nás napadne riešenie. Moje veci do Maťkovho batoha a Carlo ku mne. Jeeeeej to je zrazu radosti. Nesie sa ako pán po pár kilometroch prechádzame hranicu regiónov Emilia Romagna a vstupujeme do Toskánska. Juchuuuu! Potom už pokračujeme prekrásnymi pastvinami, fakt človek nevie kam sa skôr pozerať. Carlo je hviezda, ktorého všetci hladkajú a zjavne si Via degli Dei z batoha užíva oveľa viac. Potom už len stúpanie do 1200m n.m. čo je najvyšší bod cesty a potom strmé a nekonečné klesanie v bahne do cieľa. Tu sadáme do prvého baru a užívame skvelé víno a chlebík so salámom a syrom. Super deň! Carlo vykúpaný a už 3h spinká v posteli. Ubytovanie: B&B La Vecchia Bottega naozaj skvelé miesto s mega milým majiteľom. 

Deň 4: Traversa (Passo della Futa) – San Piero a Sieve (27km, 560m a 1200m ) Keďže spíme trochu mimo trasy, majiteľ ubytka nám navrhne, že nás ráno hodí autom na Camino. Ufff ušetrili sme si 2 km, aj tak to bolo dlhé dnes. Vyhodí nás pri vojenskom cintoríne (niečo ako náš Slavín) kde je pochovaných 30.000 nemeckých vojakov. Odtiaľ vstupujeme do lesa a začíname stúpanie po hrebeni a bahneeee. Veeeeľa bahna . Prechádzame cez zaujímavé miesto “Passo dell’osteria bruciata” ku ktorému sa viaže príšerná legenda: Nad oblasťou Mugello sa nachádzala v minulosti osteria, kde sa hostia nikdy nevrátili… Niežeby by im nechutilo. Unavení pútnici sa stali obeťou majiteľov a súčasťou miestnej domácej kuchyne. Dnes sa tu nachádza len pamätník. Brrrrrr. Dávame si pauzu a pokračujeme. Prvých 17 km v lese. Dlhých. Hore a potom strmo a menej strmo dole. Dosť otrava. Prichádzame do dedinky Sant’Agata kde je otvorená príjemná reštaurácia. Pauza. Obed. Víno. Chill. Topka! Posledných 10km si púšťame hudbu a užívame rovinu. KrásTny deň PS: Carlo je šťastný!

Deň 5: San Piero a Sieve – Fattoria Poggio di Fiesole (27km, 900 výškových metrov hore a 800 dole) Ráno stúpame k Fortezza Medicea di San Martino. Opevnenie zaberá celý kopec: dominuje mestu San Piero a Sieve. Jeho výstavbu si veľmi želal Cosimo I. de‘ Medici, aby tam umiestnil opevnenie na obranu majetku rodiny a florentského štátu. Je považovaný za jedno z najväčších talianskych opevnení všetkých čias. Pokračujeme po asfalke a míňame prekrásne lokálne usadlosti. V jednom momente chytám telefón a taliansky FB Vatikánu oznamuje, že zomrel Pápež František. Smutne na seba pozrieme. pokračujeme v tichu… pri hlavnej ceste sa Camino odkláňa, pred mesiacom sa tu po záplavách zrútil most. Tak si nadbiehame nejaký kilometer a… potom nás čaká 8km stúpania. Ticho stiedajú nadávky. Hore, hore a hore a hore a horeeeeee. Po 2h prichádzame (konečneeee) ku Kláštoru di Monte Senario kde si dávame pauzu. S vyplazenými jazykmi v bare (v kláštore) si dávame víno a oddych. A pripíjame na Františka. Carlito si  dáva šlofika. Pokračujeme ďalej v šialenom bahne. Fakt peklo. 4 km pred cieľom vidíme malú reštauráciu. Keďže sme špinaví všetci traja až po korienky vlasov, poviem čašníkovi, že si sadneme na lavičku oproti. Chápe nás s úsmevom donesie šunku, chlieb a víno. Čo viac treba. A zapraje buon cammino. Máme ho, práve kvôli takým milým ľuďom. Cieľ je prekrásna farma kde spíme Poggio di Fiesole. Dokonalé miesto pred Florenciou.

Deň 6: Fattoria Poggio di Fiesole – Firenze (12km) Dnes už len posledné kilometre. Od ubytka sa štveráme najprv po lesnej ceste a potom cez olivové háje a lúky, aby sme sa napojili na Via degli Dei. Prechádzame cez mestečko Fiesole odkiaľ už vidíme Florenciu ako na dlani. Naj moment dňa keď za nami začala skupina mladých, ktorých sme stretli pred pár dňami skandovať: “Carlo! Carlo” no je to hviezda príchod na Piazza Maggiore, víno, ubytko, sprcha a večer bude Bistecca Fiorentina 🙂

Takže sme v cieli 🙂 a vy sa vyberte na túto prekrásnu cestu, naozaj si ju užijete!