Vis de la Plata. Historická cesta vedúca z horúcej Andalúzie cez región Extremadura, Castillia y León až do Galície. Čím je výnimočná? Po prvé je dlhá. Najdlhšia zo všetkých ciest vedúcich do Santiaga. Osamotená. Priemerná vzdialenosť medzi obydliami je okolo 20-25 km. A ide ju naozaj málo pútnikov. Aha, ešte som zabudla. Je horúca. Extrémne horúca. V lete teploty vystúpajú na 50 stupňov. Teraz, v polovici októbra tu je okolo 30. 

0. Deň. (Ubytovanie: Hostel Triana Backpackers 4/5) Ranný odlet do Sevilla má výhodu, že si ešte stihnem prebehnúť toto super mesto. Sevilla je neskutočne krásna! Katedrála, Setas… Každé jedno námestie má svoje čaro. Motám sa uličkami, stavila som sa v Katedrále pre pečiatku. Ale únava ma zmohla už o 20:00. Aj 11 hodinový spánok je super vec!

1. Sevilla – Guillena 22 km. (Ubytovanie Luz del Camino 5/5). Vyrazila som až okolo 7:45. Trasa vedie po štvrti Triana viac a viac na predmestie. Tu ma čakal veľmi nepríjemný úsek (tesne pred riekou Guadalquivir je rozdvojka, ja som išla podľa mapy.cz ale ono je to v podstate jedno) Cca 10 minút vedie trasa cez osadu. Pravú a nefalšovanú rómsku osadu. Pozliepané domy, túlavé psy, špina. Poviem úprimne, nebolo mi všetko jedno. Asi by som druhým poradila si zobrať taxík do Camas. Ide o cca 3 km, ale vyhnete sa tomuto stresu. Ja už by som tadiaľto na 100% nechcela ísť. Po cca 10 minútach ľahkého behu som konečne prešla popod autostrádu a dostala sa do Camas. Celkom príjemná dedinka. A potom dlhá a nudná cesta popri skladoch. Vizuál teda nič moc. Za dedinkou Santiponce sa Camino odkláňa mimo hlavných ciest. Nasleduje 12 km po monotónnych poliach. Príchod do Guillena je vykúpenie. Z nudy. Počet pútnikov, ktorých som stretla: 0. V ubytovni je jeden. Tak no, dúfam, že vizuál Camina bude už len lepší. Idem na obed. A víno, samozrejme. A inak, ubytovanie veľmi milé. 14 eur s raňajkami. Samozrejme, zase mám WC na inom poschodí ako izbu, ale to už beriem ako pravidlo mojich ciest.

2. Guillena – Castilblando de los Arroyos 20 km. (Ubytovanie: Casa Salvadora 5/5) Vymotať sa z mestečka bolo pomerne náročné, značenie naozaj len občas, ako sa niekomu chcelo. Zastavila som sympatického deda, či tadiaľ vedie Via de la Plata a on zmätený a potom sa pýta: Do Santiaga? Ja že áno! Tak sa začal smiať, ťukať si na čelo niečo si mrmlal, že som loca (šialená) a navigol. Prvých pár km vedie popri veľmi frekventovanej ceste (niečo ako Zlatomoravecká) plná rozbehnutých áut a kamiónov. Na kruhovom objazde sa odbáčalo doľava a popri nevzhľadne vyzerajúcich skladoch som sa konečne dostala mimo ciest. A začalo dlých 16 km cez pasienky a olivové háje. Nič iné. Celkom nuda, ale musím sa na ňu asi pripraviť 🙂 Jediní spoločníci bolo pár lesných robotníkov, ktorí zbierali olivy. Posledné 3 km idú popri ceste, ale nie frekventovanej a hlavne, paralelne vedie úzky chodníček. Počet pútnikov na trase 0. Pri vstupe dedinky som si zavolala do jedného penziónu, kde samozrejme mali miesto. Dnes je to luxus v podobe súkromnej izby! Rýchly nákup v Spare, syr a paradajka na raňajky/ obed a chce to spánok. Potom sa vyberiem objavovať krásy tejto zabudnutej dedinky a hľadať nejakých pútnikov 🙂 

3. Castilblanco – Almaden de la Plata 28 km (Ubytovanie: Casa del Reloj 5/5). Vymotala som sa z ubytka okolo 7:40 ráno, ešte za úplnej tmy. Prvých 16 km vedie popri nie veľmi frekventovanej, ale predsa ceste. Aaaa stal sa neskutočný zázrak a ja som stretla pútnika! Volá sa Many (neviem ako sa píše, ale číta sa to Many), ma niečo po 60. Hneď sme sa dali do reči, predsa, cesta dlhá a dosť nudná. Na moju otázku, čo robí sa zasmial, že robil daňového kontrolóra. Nechal prácu. Predal byt. Kúpil si karavan a cestuje. Na moju otázku prečo sa tak rozhodol, odpovedal jednudcho. Mám rakovinu. Všade. Tak si užívam život. Potom sme šli pár minút ticho, ale to sa hneď prelomilo. Super spoločník. Po cca 12 km sme zistili, že je urobená paralelná pešia cesta a netreba sa vyhýbať autám a kamiónom. Dobre vedieť, mohli nás informovať aj v ubytku. Vybrali sme sa teda paralelkou a po 4km sme prišli k odbočke. Tam sme si sadli, vytiahli svoje zásoby čokolády a ovocia. Po 20 minútach nás dobehol (dokrivkal) tretí do partie. A vydali sme sa spolu posledných 12 km cez olivovníky a naozaj krásne lesy. Cesta lepšie ubiehala 🙂 Posledné stúpanie pred cieľom je naozaj strmé, ale krátke. Vyškrabali sme sa na Alto del Calvario odkiaľ bol skvelý výhľad. Potom už len strmé klesanie do cieľa. Dedinka maličká, ale veľmi milá. Ubytovňa mini, pre 10 ľudí a sme tu len my traja. Pohoda 🙂 Update k včerajšku, okolo 18:00 sme šli von a ako to povedať “po slovensky” rozbili sme sa 🙂 Naozaj slušne. Pred ubytkom asi 10 x sa snažili nahodiť kód, našťastie nakoniec ok a dostali sme sa do postele. 

4. Almaden de la Plata – El Real de la Jara 14 km 🙂 🙂 🙂 (Ubytovanie Alojamiento del Peregrino 3/5). Juuuj to ráno. Po čerajšej noci sa ťažko v stávalo. Dnešná etapa dáva alen dve možnosti buď 14 alebo 34 km. Bola som odhodlaná na 34, ale po včerajšku som ledva prešla tých 14 🙂 cesta viedla pomedzi mnohé pasienky kde sa zvieraa voľne pásli. Kone, kravy, kozy a čierne prasiatka. Jedno prudké stúpanie a ešte prudšie klesanie, bola jediná “prekážka” na ceste. Príchod do dedinky niečo ako vykúpenie. No nič, už nemám 20 🙂 Na obed som uvarila pseudo “italian pasta” z toho,čo mali v miestnom ochode a od zajtra zase sama, Many to vzdáva, má problémy s kolenami. Škoda, ale ok, bolo to fajn sa spoznať. Zajtra hlásia 80% dážď. Mega zábava… 🙂 

5. El Real de la Jara – Monesterio 21 km (Ubytovanie Albergue Municipal 5/5). Dnešný deň je v znamení hmly, silného vetra a dažďa. Vyrazila som skoro ráno, ešte za tmy. Cesta absolútne v pohode pomedzi pasienky a polia. Po 11 km sa napája na cestu a vedie popri nej až do Monesterio.Na konci je stále stúpanie a klesanie, každopádne nič náročné. Len to počasie sa dnes vyhralo 🙂 Po príchode do Municipales som spoznala mega sympatického pána, Christian z Nemecka. Ide na biku z Berlína a má v pláne prebikovať okolo celej Afriky. Má na to rok. Blázon! Haha teraz čakám kým prestane šialene liať a pozrieť mestečko.