Pešia trasa z Lúrd do Saint-Jean-Pied-de-Port je súčasťou GR78, známej aj ako Pyrenejská podhorská cesta (Voie du Piémont Pyrénéen). Táto trasa spája pútnické mesto Lurdy s historickým Saint-Jean-Pied-de-Port, prechádzajúc podhorím Pyrenejí cez regióny Béarn a Baskicko. Ako vznikol tento nápad? V pláne som mala Camino Frances zo SJPDP. Jedno z najbližších letísk je v Lurdoch. Odtiaľ sa dá do SJPDP dostať jednoducho vlakom alebo zdieľaným taxi. Ja som si však povedala, že a peši sa nedá? Začala som si to študovať a zistila som, že predsa z Lúrd vedie prekrásna cesta a škoda ju neprejsť. Na túto časť cesty som prehovorila vtedy aj môjho relatívne nového priateľa, teraz už manžela 😊 Musím povedať, že práve táto cesta nám výrazne (pozítívne) zmenila životy. Naplánovať ju nebolo úplne ľahké, hlavne vzhľadom na málo možností ubytovania. Ale keď sa chce, všetko sa dá. Po niekoľkých dňoch pátrania, hľadania a bookovania som mala cestu ready. Stačí vyraziť.
1. DEŇ Lurdy – Asson: Trasa z Lúrd do Assonu je súčasťou prvej etapy GR78, Pyrenejského podhorského chodníka. Tento úsek prechádza malebnými dedinkami, poliami a ponúka nádherné výhľady na Pyreneje. Celková vzdialenosť je približne 25 km. Štartujeme od slávnej svätyne Panny Márie (Sanctuaire Notre-Dame de Lourdes) kde si aj deň pred tým pýtame prvú pečiatku. Trasa začína nenáročným stúpaním cez mestské ulice a postupne prechádza do vidieckej krajiny. Cesta sleduje rieku Gave de Pau, poskytujúc krásne scenérie riečneho údolia. Približne v polovici trasy narazíme na Saint-Pé-de-Bigorre, malú dedinku známu historickým kláštorom a pôsobivými oblúkmi, ktoré sa datujú do stredoveku. Toto miesto je ideálne na krátku prestávku. Ideme do miestnych potravín, kupujeme šunku, bagetu a miestny Cognac Armagnac. Treba sa posilniť. Po opustení Saint-Pé-de-Bigorre trasa vedie cez husté lesy, malebné polia a ďalšie pastviny, pričom prechádza okolo tradičných vidieckych usadlostí. Čas trávime snívaním a vyberaním vhodnej nehnuteľnosti na dôchodok 😊 Príjemnou prechádzkou prichádzame do Asson. Bývame trochu mimo dediny, v ubytku čo som našla na Booking. Máme k dispozícii obrovskú luxusnú vilu a sme tu len my dvaja 😊 Milá pani majiteľka, vidiac, že sme peši a najbližšie potraviny sú asi 5 km ďaleko, sa ponúkne, že nás tam odvezie, nech si posedíme kľudne na pive, nakúpime a potom príde pre nás. Tak aj urobíme. Na večeru varím pastu v štýle: všetko + pasta + veľa parmezánu. Fľaša vína dotvorí dokonalosť večera, ktorý trávime na terase „našej vily“.
2. DEŇ Asson – Buzy: Táto etapa má dĺžku približne 26,9 km a trvá zhruba 6 hodín. Vychádzame ráno ešte za tmy. Je celkom sviežo. Dostávame sa na cestu D35, ktorú opatrne prechádzame a pokračujeme doprava po „chemin de ferme“. Držíme sa vyznačenej trasy smerom na Arudy. Arudy je malebná obec s reštauráciami, obchodmi a rôznymi možnosťami ubytovania. Tu sa zastavíme na zaslúžené pivo a ja si dávam skvelú kelovú polievku s údeným mäsom, fazuľou a všetkým možným. Z Arudy pokračujeme po oficiálnej trase GR-78 smerom na Sévignacq-Meyracq, Bescat a následne do Buzy. Buzy je malá diera 😊 Spíme v maličkom starom penzióne. Pôsobí dosť scary. Asi by som tu sama spať nechcela. Jediná možnosť jedla je miestny mäsiar, kde si kupujeme konzervované jedlo a víno. Večer trávime v záhrade, popíjame víno a jeme skvelé syry. Deň 2 za nami!
3. Buzy – Geus d‘Oloron: Dnes máme pred sebou 31,4 km. Je 5.10. mám krásny meninový deň. Za dedinkou Buzy je hneď dedinka Buziet, okolo ktorej prechádzame len tak okrajovo a po pár km sme v Ogeu les Bains. Tu nájdeme otvorený maličký bar, kde si dávame meninový čaj a Cognac. Síce na nás miestni pozerali veľmi zvláštne, ale čo už 😊 Po polhodinke pokračujeme. Niekoľko kilometrov lesom a sme v meste Oloron Sainte Marie, prvé normálne veľké mesto po ceste. Tu sa zastavujeme na obed a užívame si krásny výhľad na rieku. Okolo jednej poobede sa pomaly vyšuchceme, keď zisťujeme, že sa medzičasom dosť oteplilo a slnko neskutočne páli. Hmmm. To by som v októbri nečakala. Uffff a to nás čakajú kilometre po asfalke. Nekonečné kilometre. Prechádzame dedinkami Moumor, Orin, Geronece, Saint Orin. Ja ledva prepletám nohami, Maťko ide za mnou a každú chvílu ho počujem frflať. Je to dnes celkom utrpenie. S neskutočnou úľavou vidím tabuľu Geus d’Oloron! Prichádzame k nášmu hotelu, totálne KO si sadáme do tieňa. Veľmi milá slečna nám hneď ponúkne pivo, kým budeme čakať na check in. S radoťou prijímame túto ponuku. Hotel Restaurant Chez Germaine je mega milý. Po prvé je veľmi pekný. Má bazén! Maťko sa nadšene hodí do ľadovej vody, ja sa odvážne ponorím po členky. Brrrrrr. A hlavne neskutočná večera, na ktorú ma pozval drahý. Absolútne skvelý Cassoulet a Creme brule. Bavíme sa s pani, ktorá hotel vlastní. Vysvetľuje nám, že všetky produkty berie od miestnych, mnohí u nej aj pracujú. Skvelý rodinný podnik. Radi sme podporili! 😊
4. DEŇ Oloron-Sainte-Marie – Mauleón – Licharre. Dnes príjemných 23 km. Trasu máme veľmi jednoducho rozdelenú. Prvých 8 km v lese, L’Hopital Saint Blaise, 15 km v lese 😊 a cieľ. Každopádne stojí za spomenutie prekrásny kostolík V Hopital Saint Blaise, kde sme sa zastavili, sme si zaplatili premietanie dokumentu o Camine. Prekrásne, nádherné, úžasné svetelné efekty. Normálne sme sa pristihli, že obaja plačeme, krokodílie slzy. Ani neviem prečo. Aj teraz keď to píšem, slzím. Bol to neskutočný momentálny pocit. Tu mi Maťko kúpil krásny prívesok ako pamiatku na toto miesto a malý darček k meninám (dodnes ho mám na batohu). Potom nás už čakalo „len“ 15 km lesom. Niekde v strede ničoho sme si urobili našu prvú selfie, čo sme aj dali na FB 😊 haha.
Na konci, posledný 1 km extrémne prudké stúpanie. Tu si normáne stopujeme dodávku, čo ide okolo. Kolená máme len jedny. No a nastáva sranda. Ubytko nemáme. Na nete som našla nasledovné info: Municipal refuge – Pilgrim reception (Association des Amis du Chemin de St-Jacques PA), open from 1st April to 30th October. €8 / 8 people. Key at the Municipality until 6pm. Afterwards, ask Mrs. Ellisalt Michèle for the key at the Eskualduna bar (opposite the Town Hall). No, ani jedna info nesedela. Hmmm tak si sadáme na námestie, dávam si víno a rozmýšľame aké to bude spať vonku. Vtom zbadáme pútnika. Jeeeeeej prvý pútnik na ceste! Bouchon sa volá. Týpek 😊 Má cca 50+, chodí tak 60 km denne, rýchlosťou svetla. Blázon. Dáme sa do reči. Okolo 18:00 ideme smer ubytovňa, či tam niekto bude. Máme šťastie, privíta nás milá pani a dokonca nám s Maťkom dáva súkromnú izbu. Teda, miestnosť s matracmi na zemi. V podstate raj 😊 Na večeru ideme s Bouchonom. Zobral nás do reštiky, kde jeme jeden z najlepších steakov v živote. Maťko platí a Bouchon sa rozčuluje, že mal platiť on. Toto ešte bude mať dohru 😊
5. DEŇ Mauléon – Saint-Just-Ibarre: 22,1 k. Pohodka. Teda skoro 😊 Z dnešného dňa si pamätám, že sme v podstate stále šli po asfaltkách. Po pár kilometroch nás predbieha Buchon svojím šialeným tempom. Dnes ide 45 km až do cieľa SJPDP. Takže si kývame, už sa neuvidíme. Jediný nepríjemný moment bol stret s dvoma agresívnymi psami. No, nebyť s drahým, neviem, čo budem robiť (jediná vec, ktorej sa bojím keď kráčam sú túlavé psy). Najprv vybehol z dvora jeden a potom hneď druhý. Štekali, vrčali a hlavne sa približovali. No, prešli sme. Uf. Problém dnešného dňa okrem psov a tepla je voda. Našťastie prichádzame k jednej farme, kde nám dovolia si nabrať plné fľaše. A potom začína dlheeeee a nekonečné stúpanie. Tu fakt obaja nadávame ako pohani 😊 normálne si hovorím, že prečo? 😊 Unavení prídeme do cieľa. Malá dedinka, kde je všetko, ale že všetko zatvorené. Až vtedy pozriem do mapy a vidím, že ubytovňu sme minuli cca pred 2 km. Dokonalé! Už fakt nevládzem, tak voláme milej pani z ubytovne. Ochotne príde pre nás. Ubytovňa je veľmi príjemná, cca pre 10 ľudí. Má plnú chladničku piva, len si píšeme čiarky. Na večeru nám upečie kura. Strašne sa tešíme. Po prvom súste sa na seba zmätene pozrieme. Hm, pani nepoužíva soľ. Nie že málo solí, ona Nesolí. Každé jedno sústo je malé utrpenie. Tak zjeme aspoň niečo. Predposledný deň za nami a zajtra sme v cieli SJPDP!
6. DEŇ Saint Just Ibarre – SJPDP: posledných 21 km pred nami. Teda pred Maťkom, ja potom začínam celé Camino Francés. Cesta je relatívne nenáročná, ideme v podstate asfaltkou, až pred Bussunarits je niekoľko kilometrové stúpanie. V mestečku si sadáme v malom bare. Dávame koňak a čaj. Už cítime ťažobu z cieľa a zajtrajšej rozlúčky. Tu mi Maťko povie vetu na ktorú nezabudnem: „Už môžem oficiálne plakať.“ Vieme, že zajtra sa na mesiac rozdelíme. Posledné kilometre do SJPDP už ubehnú rýchlo. Je tu krásne! Zrazu úplne iný svet. Kopec pútnikov všade. Skvelá atmosféra. Zapadneme do super obchodu, kde dostanem vzácne dary a to nový spacák, ponožky a pár vychytávok na cestu. Potom si sadáme do baru vedľa laundry. Dávam prať veci a zatiaľ čakáme pri víne. Prijemný chill. Keď zrazu koho zbadáme! Bouchona! So smiechom ide za nami. Však on už mal byť o etapu ďalej! Ale nie, počkal na nás 😊 Vysvetľuje, ako nevedel prežiť, že Maťo pozval na tú večeru pred dvomi dňami. Tak nás počkal. Naozaj skvelé prekvapenie. Ubytujeme sa a ideme jesť. Strávili sme skvelý večer v ešte lepšej spoločnosti. Bol to prekrásny čas, skvelá cesta, naša prvá cesta. Prvá z mnohých, verím tomu 😊
Túto cestu odporúčam všetkým tým, ktorí si chcú užiť čas aj na menej frekventovanej ceste a zažiť pravý francúzsky vidiek.
BUEN CAMINO!
