La Gomera je prekrásny, druhý najmenší z Kanárskych ostrovov. Nachádza sa len 50 min trajektom z Tenerife (Ferry ide z prístavu v Los Cristianos priamo do mesta San Sebastian de la Gomera. Spoločnosti, ktoré prevádzkujú túto trasu sú Fred Olsen a Armas Naviera. Jednosmerný lístok ístok stojí cca 45 eur). Ide o naozaj prekrásny, veľmi hornatý ostrov. Navyšší bod je Alto de Garajonay 1478 m n.n. a je súčasťou GR 131. Treba počítať s každodenným prevýšením, strmými stúpaniami a prudkými klesaniami, teplom v nižšie položených miestach a zimou v horách, nedostatkom vody a ubytovania. Ideálne je mať stan a nespoliehať sa na hotely a penzióny po ceste. My sme si GR 131 predĺžili o cca 30 km.
MAPY.CZ https://sk.mapy.cz/s/bejusareva
Deň 1: San Sebestian – Ermita de las Nieves (12.4 km, stúpanie z nula do 1200m). Dnešný deň nie je o kilometroch, ale o prevýšení. V podstate ako všetky ďalšie dni, ale nepredbieham. Začíname až okolo 11:00 v kľude po raňajkách a povinnému pivu a vínu keďže sme zaspali polnoc (Silvestrovská noc ). Deň sa dá zhodnotiť veľmi stručne: rovno hore. Stále. Prvé 3 km idú strmo do úbočia nudnou a vyprahnutou cestou. Zdá sa mi to nekonečné a je aj dosť teplo. V diaľke vidíme tri biele domčeky, ku ktorým sa pomaly blížime. Neskôr je cesta zaujívamejšia, výhľady sú prekrásne a hory sa neúprosne vypínajú pred nami. Po ceste nemáme žiadnu možnosť dobrať vodu alebo sa najesť s čím sa aj počítalo. (Inak je po ceste reštaurácia cca 3 km pred cieľom na vyhliadke Degollada de Peraza, len 1.1. bola zatvorená). Spíme pri kostolíku Ermita de las Nieves kde sú malé prístrešky a hlavne voda (!) pozor, nie je pitná treba mať kvapky na jej vyčistenie. Samozrejme máme. Vypijeme hektolitre čaju, zapíjame orujo (miesta pálenka), večeriame skvelé instantné jedlo a počúvame podcast Vražedné Psyché na počesť MUDr. Svetozára Drobu. (Pozn.: ide o náš najobľúbenejší pocast, ktorý denne počúvame a bohužiaľ na Vianoce jeho spoluautor zomrel. Dobrú noc. Je zzzzzzima… A dôležitá info: sú tu aj elektircké zástrčky, kde si môžete dobiť telefóny.
Deň 2: Ermita de las Nieves – Chipude (14.4km, 550m hore a 600 dole) zzzzima. Klepali sme sa v stane celú noc, Carlo behal hore dole, ale nakoniec mi vliezol do spacáku. Raňajky cereálie a vyrážame. Stúpanie lesom vystrieda relatívne strmé klesanie a potom sú najbližšie kilometre len v stredaní sa strmého stúpania a dramatických výhľadov. Vstupujeme do národného parku Garajonay. Niečo prekrásne. Keď si myslíme, že máme na dnes najvyšší bod za nami, tam NIE! Ešte to chce ísť hore tesne pod vrchol Alto de Garajonay vo výške 1478 mnm. Potom už chodníček pokračuje relatívne pozvoľne klesaním až do dedinky El Cercado kde zabáčame vľavo do Chipude čo je dnešný cieľ. Posledné stúpanie Maťko nadáva ako pohan v Chipude si dávame pivo a zisťujeme, že nie je kde prespať a hlavne ani kde si postaviť stan. Tak sa po hodine oddychu rozhodneme zobrať taxi a vrátiť sa 5 km do Laguna Grande, späť do výšky 1200m kde sa nachádza rekreačná zóna (rozumej pár drevenných stolov a voda) ak by sme vedeli, že v Chipude nebude kde spať, zastavíme rovno tu (šli sme okolo). Nevadí. Vybaľujeme a obliekame si na seba všetko čo máme. Noc bude celkom krutá. Zaliezame o 21:00 do stanu a sústredíme všetky sily na výrobu tepla bohužiaľ, moc to nefunguje. Zaspávam totálne sa klepúc od zimy a Carlo je schovaný dole v spacáku pri nohách. No, dobruuuuu!
Deň 3: Laguna Grande – Arure (11 km, 220m stúpanie, 600m klesanie). Tak túto noc bola naozaj zima. Ale taká, že som v podstate nespala, len sa prehadzovala a snažila sa nejak zohriať. Pes dole pri nohách sa ani nepohol a nevyliezol von ani na 5 sekúnd. Vstávame o 8, neviem sa rozhýbať. Balíme všetko, pomaly pomaličky sa zahrievamey. Čaj, cereálie a vyrážame. (Dnes sa oddelíme od GR 131, tá ide priamo do Vallehermoso, my si to predĺžime jednou nocou v Arure. Ak chcete ísť po GR 131, treba ísť priamo za Las Hayas smer Vallehermoso.) Prvé kilometre v podstate kopírujeme včerajšiu cestu až do dedinky El Cecado. Tu si sadneme do malého baru, Maťko si dáva pivo, ja víno, ale teda donesú niečo neskutočne odporné viď foto! Vrátila som so slovami, že ocot som nechcela. Určite ma babka po odchode prekliala medzi El Cercado a Las Hayas je len 2,5km, ale kvalitných prudko dole dole dole a potom hore hore hore. Každopádne prekrásne údolie, ktoré fakt stálo za každý jeden krok. Z Las Hayas je to už len príjemná cesta lesom do cieľa. Spíme v niečom ako motorest nad cestou, ale majú záhradu s lehátkami a my sa cítime ako na dovolenke.
Deň 4: Arure – Vallehermoso (12 km, 400m hore a vyše 1000 výškových m dole) začíname v podstate cez dedinku Arure tou istou cestou ako včera. Nad dedinou rozdvojka: buď pôjdete cestou bližšie k oceánu kopírujúcu GR 132 len tam je vyše 1000 výškových metrov hore a vyše 1000 dole alebo miernejšiu, ktorá ide cez národný park, pre ktorú sme sa rozhodli aj my. Takže pozor, nad dedinou nechoďte podľa šípky na Vallehermoso ale podľa mapy.cz prvá časť vedie v hustom, krásnom lese niekoľko km až po odpočinkovú zónu Las Creces.
Sú tu drevenné stoly a možnosť oddychu. Varíme si instatné polievky do hrnčeka (neskutočne dobre tu chutia ) s vyrážame ďalej. Po 700m križujeme cestu a tu začína prudké a napzaj nekonečné, 6 km klesanie do Vallehermoso. Strmé parádne. Ešte v lese ok, ale potom uzučká cestička nad údolím dá môjmu vertigu dosť zabrať. Carlo sa hádže zo strany na stranu, niekoľko krát padnem, lebo terén sú šmykľavé drobivé kamene. Nakoniec si psa berie Maťko a ja aspoň s dvoma paličkami ako tak udržujem balans. Vallehermoso je krásne mini mestečko, kde sme vychytali nejakú lokálnu fiesti na námestí. Šťastní sadáme v Bar Central na pivo a užívame oddych v tieni.
Deň 5 Vallehermoso – Hermigua sme skipli. Začína v Vallehermoso a ide do Hermigua. Problém je strmý terén, z ktorého ja mám fakt obavy. Chodníky sú naozaj úzke a strmé. Náš Carlo sám nevie ako po nich chodiť a ja len trpím keď sa pozriem dole. A úprimne, keď sme sa na druhý deň pozreli kadiaľ mal chodník klesať do cieľa, bola som aj rada…
Deň 7: Playa Santa Catalina – Ermita de las Nieves (16 km, 1200m hore a 400 dole) posledný deň si užívame. Začiatok je jednoduchý, ideme po asfaltke do mestečka Hermigua. Tam nás pri Etnografickom Múzeu navigácia pošle doľava na strmé schody. Cca 20 min sa šplháme hore. A zase sa napájame na asfaltku. Prichádzame na rázcestie a napájame sa na turistickú značku smer El Cedro. Od značky len 5 km, pohoda teda… myslíme si začíname stúpať úzkym údolím. Chodníček striedajú schody. Cesta je to naozaj krásna. Cca 2 km od El Cedro pri malej vodnej nádrži Embalse de los Tiles začína stúpanie. Také to ozajstné stúpanie škriabeme sa schodami priamo do neba. Moje zúfalstvo (trpím vertigom) striedajú Maťove štavnaté nadávky. Ani sa nemôžem pozerať dole, lebo by som asi vyhlásila štrajk. Posledných 700m zúfalo pozerám na mapy.cz a odpočítavam metre. Konečne hore! dávame si zaslúžený oddych v reštaurácii La Vista. Príjemná, horská reštika spojená s malým kempom. Varia jednoduché, ale fakt skvelé jedlá. Posedíme hodinu a pokračujeme. Odtiaľto už je cesta fakt easy, asi 2 km po asfaltke, potom križujeme cestu pri Raventón Oscuro, cca 1,5km lesom popri ceste a nakoniec sa napájame na miesta, kde sme boli pred týždňom. Šlapeme približne 1 km popri ceste a vyhladkach kde stretávame krásnych “turistov” ktorí vystúpia z autobusu aby si urobili efektnú fotku a zase nastúpili späť a uvelebili sa do pohodlných sedadiel. Potom sa vzdialime od cesty a zamierime do cieľa Ermita de las Nieves kde sme spali prvú noc. Večer popíjame rum a spomíname na krásnu cestu!
A takýto krásny výhľad sa nám naskytol ráno 🙂
Buen Camino!