Ciudad Perdida (v preklade Stratené mesto) je jedno z najvýznamnejších archeologických miest v Južnej Amerike. Leží hlboko v tropickej džungli pohoria Sierra Nevada de Santa Marta na severe Kolumbia, približne 50 kilometrov od pobrežia Karibského mora. Domorodé kmene ho nazývajú Teyuna a považujú ho za posvätné miesto svojich predkov.
Ciudad Perdida vzniklo približne okolo roku 800 n. l., čo znamená, že je o viac ako 600 rokov staršie než Machu Picchu v Peru. Mesto vybudovala civilizácia Tayrona, ktorá patrila medzi najpokročilejšie kultúry predkolumbovskej Kolumbie. Tayrona žili v oblasti Sierra Nevada de Santa Marta a vytvorili komplexnú sieť dedín, terás, chodníkov a obchodných trás.
Ciudad Perdida bolo pravdepodobne:
– politickým centrom regiónu
– náboženským a duchovným miestom
– dôležitým obchodným uzlom medzi horami a karibským pobrežím.
Archeológovia odhadujú, že v meste mohlo žiť 2000 až 8000 obyvateľov. Z mesta sa zachovalo viac ako 200 kamenných terás, ktoré sú rozmiestnené na svahoch hory. Keď do regiónu v 16. storočí prišli španielski conquistadori, civilizácia Tayrona začala postupne upadať. Príčin bolo viac: 1. choroby privezené Európanmi 2. konflikty s kolonizátormi 3. presuny obyvateľstva do odľahlejších častí hôr. Okolo roku 1600 bolo mesto úplne opustené a džungľa ho postupne pohltila. Na viac než 300 rokov sa na jeho existenciu takmer zabudlo. Moderný svet sa o Ciudad Perdida dozvedel až v roku 1972. Skupina miestnych hľadačov pokladov – v Kolumbii nazývaných guaqueros – objavila v džungli staré kamenné schody. Po nich sa dostali k ruinám mesta a začali z neho odnášať artefakty zo zlata a keramiky. Nasledovalo niekoľko rokov nelegálneho rabovania. Až v roku 1975 dorazili do oblasti kolumbijskí archeológovia, ktorí začali systematický výskum a ochranu lokality. Odvtedy sa miesto postupne obnovuje a študuje. Pre dnešné kmene Kogi, Wiwa, Arhuaco a Kankuamo je Ciudad Perdida stále posvätným miestom. Tieto komunity sa považujú za potomkov civilizácie Tayrona a dodnes žijú v horách Sierra Nevady. Ich duchovní vodcovia – mamos – považujú Teyunu za centrum duchovnej rovnováhy sveta.
Dnes je Ciudad Perdida jedným z najfascinujúcejších archeologických miest v Latinskej Amerike, ale zároveň patrí medzi najmenej navštevované veľké historické lokality. Dôvod je jednoduchý – dá sa sem dostať iba pešo cez džungľu počas niekoľkodňového treku. Práve to však robí návštevu výnimočnou. Na rozdiel od mnohých iných slávnych miest tu človek stále cíti atmosféru objavovania – akoby mesto bolo ešte stále trochu stratené v džungli.
Ako som sa o ceste dozvedela? Od môjho španielčinára z Medellinu. Preberali sme kam v Kolumbii ísť a kam nie a zrazu mi hovorí: „Počuj, ty tak rada trekuješ, choď do Ciudad Perdida!“ a ja som hneď začala googliť a po prečítaní prvých článkov bolo rozhodnuté! Ideme!
Prvá a najdôležitejšia vec je si nájsť dobrú agentúru. Bez sprievodcu sa do Ciudad Perdida ísť nesmie! Ja som vybrala Magic Tour Colombia so sídlom v Santa Marta. Rozhodli sme sa pre private tour tj len ja s kamoškou + sprievodca. Pôvodný plán to prejsť to za 3 dni sme zmenili na 5 (inak,4 by stačili). Rozhodnutie padlo po vete môjho manžela: „Kolumbijská džungľa nie sú Karpaty.“ 🙂 mal pravdu a som rada, že sme pôvodný plán zavrhli.
Začiatok je v malej dedinke El Mamey, odkiaľ sa dá k mestu dostať iba pešo cez hustú tropickú džungľu.
1. DEŇ
El Mamey → Camp 1
Vzdialenosť: ~7–8 km
Čas: 3–4 hodiny
Trek začíname v dedinke El Mamey, kam nás doviezol transfer zo Santa Marta. Krátke zoznámenie so sprievodcom Melkysom. Po registrácii a prekvapivo výbornom obede vyrážame na prvé kilometre. Hneď cítime tropickú klímu – je horúco a vlhko a chodník vedie cez prašné kopce nad džungľou. Myslela som si aká pohoda, ale vyrážať tesne po obede pod spalujúcim slnkom až taká pohoda nebola. Po ceste míňame malé farmy, banánovníky a kakaové stromy. Občas sa otvoria krásne výhľady na zelené kopce Sierra Nevady. Tempo držíme pokojné, aby si telo postupne zvyklo na vlhkosť a teplo. Po niekoľkých hodinách prichádzame do Camp 1, ktorý leží v údolí pri rieke. Melkys nám vybaví trochu oddelené spanie od ostatných skupín, ktoré sa postupne začínajú trúsiť za nami. Namiesto sprchy sa kúpeme v rieke, skvelé osvieženie! Večer máme jednoduchú večeru, je našťastie možnosť si kúpiť pivo v malom bufete a pripájame sa na wifi, aby sme oznámili doma, že žijeme 🙂 Spíme v hamakoch za zvuku žiab a otravného hmyzu.
2. DEŇ
Camp 1 → Camp 3
Vzdialenosť: ~15 km
Čas: 7–8 hodín
Vyrážame skoro ráno, keďže vieme, že druhý deň je dlhý a fyzicky náročný. Chodník vedie hlboko do džungle a neustále stúpame a klesáme po úzkych chodníkoch. Niekoľkokrát prechádzame rieku Buritaca – niekde po kameňoch, inde priamo cez vodu. Vlhkosť je extrémna a oblečenie je prakticky stále mokré. Cestou prechádzame aj cez malé dediny domorodých kmeňov Kogi a Wiwa, ktoré dodnes žijú tradičným spôsobom života v Sierra Nevade. Okolo obeda sa zastavíme pod malým prístreškom, kde si užívame krátky oddych. Zrazu ako blesk z jasného neba prichádza búrka. Ale riadna búrka. Asi po polhodine sa Melkys začína obaľovať do vrecia na smeti a vyzve aj nás nech si dáme tieto svojpomocne vyrobené pršiplášte. Nechápem kam rozhodol vybrať v tomto daždi. Tak nič, vyrážame. A teraz začína naozajstné peklo. Z chodníkov sa stali potoky. Z potokov rozbúrené rieky. Do toho okolo nás trieskajú blesky a rozmýšľam, či je toto úplne bezpečné. Zrazu prichádzame k prvej rieke, brodíme vo vode cca po kolená. V ďalšej je už voda po stehná. V panike kričím na Melkysa, aby mi pomohol, ale on si v kľude ide ďalej. Neviem kde sa zachytiť, aby ma nestrhol prúd. Našťasie sa mi podarí zaseknúť nohu medzi skaly a vyslobodiť sa z vody. Ako, reálne sme sa báli. Melkys sa tvári, že je to „normal water crossing“. Chápem, vyrastal tu, ale pre nás to teda bol “boj o holý život” 🙂 Po dlhom dni prichádzame totálne zdecimované do Camp 3 (Teyuna Camp). Bohužiaľ sa spí v náhradnom „baraku“ lebo pôvodný zničila asi pred týždňom lavína bahna a skál. Waw, poteší. Snáď sa táto nová nachádza na bezpečnejšom mieste.
3. DEŇ
Camp 3 → Ciudad Perdida → Camp 2
Vzdialenosť: ~ 17 km
Čas: 5–6 hodín
Ráno vyrážame skoro, ešte za tmy. Po krátkom úseku džungľou prichádzame k miestu, kde sa ešte donedávna rieka musela brodiť (úprimne si to neviem predstaviť, hlavne po búrke musela byť aj niekoľko hodín neprechodná), teraz sa tu našťastie nachádza „kolumbijská verzia lanovky“ 🙂 a za ňou začína to naj na ceste – 1200 kamenných schodov. Schody sú staré, úzke a často pokryté machom. Stúpajú strmo cez hustý prales. Po približne 30–40 minútach sa objavujú prvé kamenné terasy. Sme v Ciudad Perdida! Waaaaaaw! Neskutočné miesto! Po prehliadke zostupujeme späť po strmých schodoch a pokračujeme džungľou smerom dole až do Camp 2, kde prenocujeme.
4. DEŇ
Camp 2 → Camp 1
Vzdialenosť: ~9 km
Čas: 4–5 hodín
Ráno sa budím na zvláštny pocit. Strašne ma svrbia nohy. Šialene. Príšerne ma niečo doštípalo. Až večer na wifi zistím, že sú to na 99% ploštice. Dpč. Cesta späť vedie rovnakou trasou, ale väčšina je už klesanie. Tempo je pokojnejšie a máme viac času vnímať okolitú džungľu. A mám čas sa škrabať. Stále. Opäť prechádzame rieku Buritaca a na niektorých miestach sa zastavujeme na kúpanie. V tropickej horúčave je to ideálne osvieženie. Popoludní prichádzame späť do Camp 1, kde sme spali prvú noc.
5. DEŇ
Camp 1 → El Mamey
Vzdialenosť: ~7–8 km
Čas: 2–3 hodiny
Posledný deň je už krátky. Chodník vedie cez kopce späť do dediny El Mamey. Po piatich dňoch v džungli prichádzame späť do civilizácie. Smrdíme ta ako nikdy v živote. Všetko oblečenie komplet mokré už piaty deň, topánky hnilé. Nohy od ploštíc. Ale sme šťastné. Dali sme to!
PREČO JE CESTA NÁROČNÁ?
Trek do Ciudad Perdida v pohorí Sierra Nevada de Santa Marta patrí medzináročnejšie džungľové treky v Južnej Amerike. Na prvý pohľad nejde o extrémnu nadmorskú výšku, ale kombinácia tropickej klímy, terénu a izolácie robí túto trasu fyzicky aj logisticky náročnou.
1. Extrémna vlhkosť a teplo
Najväčším problémom nie je prevýšenie, ale tropická klíma.
Typické podmienky:
teplota 28–34 °C
vlhkosť často 80–95 %
Telo sa prakticky nedokáže ochladzovať, takže sa človek neustále potí. Oblečenie je väčšinou mokré celý deň a dehydratácia je veľmi častá.
2. Náročný terén
Chodník vedie džungľou a často je:
– úzky
– kamenistý
– bahnitý
– klzký po daždi.
Počas dažďovej sezóny sa z chodníka stáva blatová šmykľavka. Pády sú pomerne bežné.
3. Prechody cez rieky
Trasa niekoľkokrát prechádza rieku Buritaca.
Riziká:
– silnejší prúd po dažďoch
– klzké kamene
– voda môže siahať po kolená alebo vyššie.
– po silných dažďoch sa niektoré úseky môžu stať dočasne nepriechodné.
4. Strmé výstupy
Aj keď najvyšší bod má iba približne 1200 m, chodník neustále stúpa a klesá. Najznámejšia časť je výstup po 1200 kamenných schodoch do mesta Ciudad Perdida. Schody sú staré, nerovné a často pokryté machom, takže bývajú veľmi klzké.
5. Hmyz a džungľová fauna
Džungľa je plná života.
Trekeri sa stretávajú najmä s:
– komármi
– muškami
– pavúkmi
– hadmi a jedovatými žabami
Komáre môžu prenášať choroby ako dengue alebo chikungunya, preto je repelent absolútne nevyhnutný.
6. Počasie
Počasie v Sierra Nevade je nepredvídateľné.
Časté sú:
– prudké tropické dažde
– búrky
Po daždi sa úseky džungle menia na hlboké bahno.
7. Izolácia
Jedným z najväčších rizík je odľahlosť oblasti.
– k mestu sa nedá dostať autom
– najbližšia cesta je niekoľko dní chôdze
– mobilný signál prakticky neexistuje.
Ak sa niekomu niečo stane, evakuácia môže trvať mnoho hodín alebo dokonca deň.
VŽDY LEN SO SPRIEVODCOM!
Kolumbijská vláda nariaďuje, že trek k Ciudad Perdida sa môže absolvovať iba s licencovanou agentúrou.
Dôvody:
– bezpečnosť v džungli
– ochrana archeologického miesta
– rešpekt k územiu domorodých komunít.
Tak čo, idete?