Camino Primitivo vzbudzuje medzi pútnikmi rešpekt. Úprimne ho nepovažujem za výrazne náročné a nedá sa ani porovnať s Norte, ktoré som absolvovala o dva roky neskôr. Ale poďme od začiatku. Ako sa dostať do Ovieda, teda mesta, v ktorom sa začína cesta? Môžete priletieť priamo do Ovieda, s prestupom v Madride alebo v Barcelone. Ja som priletela do Madridu a potom išla autobusom (priamo z letiska išiel priamy autobus do Ovieda, ale treba si overiť, či ešte stále premáva). Pozor, cesta vlakom alebo autobusom trvá okolo 6-7 hodín. Vlaky vyrážajú zo stanice Chamartín, na ktorú sa pohodlne dostanete priamym vlakom z letiska.

1. Oviedo – Grado 25,2 km Začiatok cesty je pred katedrálou, tam sa nachádza prvá značka. Potom sa orientujete značkami na zemi. Umiestnenie bronzovej mušle ukazuje smer (to som vtedy ešte nevedela, takže som po Oviede trochu blúdila). Ideálne je nahodiť si trasu do mapy.cz a už sa nestratíte. Cesta predmestím je nudná, ale potešila ma prvá pravá značka camina, klasický stĺpik. Už som vedela, že som na ceste. Prvá krátka zástavka je pri kaplnke del Carmen, veľmi príjemné miestečko, kde som si  oddýchla a dostala aj prvú pečiatku (ja som vyrazila ešte pred otvorením katedrály v Oviede, takže odtiaľ pečiatku nemám). Postupným stúpaním a klesaním som prišla do mestečka Grado. Spala som v Albergue de peregrinos Villa de Grado donativo. Jednoduché ubytovanie s raňajkami. Pýtala som sa správcu, koľko peňazí mám nechať, povedal, že 5 eur je OK. Dokopy nás tam bolo asi 6. Na večeru bola klasická tortilla (zemiaková omeleta), čaj, Orujo (lokálny alkohol, niečo ako Grappa) a dobrú noc. 2. Grado – Bodenaya 29,6 km Úvodné stúpanie za mestečkom Grado ma prebralo hneď zrána. Po 3,6 km sa nachádza výborne hodnotené albergue San Juan de Villapanada. Prerobená stará škola, ktorá sa nachádza 800 m od Camina, ale odbočka je výborne značená. Ideálne pre tých, ktorým ešte zostala energia, aby si predĺžili prvý deň a spali na tomto osamelom, čarovnom mieste. Pozor! Treba si priniesť jedlo. Albergue neposkytuje stravu a v dedinke nie je obchod ani bar. Po ďalších necelých 2 km končí stúpanie na Alto del Fresno, kde sa nachádza barokový kláštor Santuario del Fresno zo 16. storočia. Potom už len klesanie až po Cornellana. Krátka pauza a zase stúpanie. Po 12 km som prišla do Salas. Veľmi pekné mestečko a čo naozaj odporúčam je obed v Casa Pachon (ku koncu, na pravej strane)! Skvelé menu del peregrino za smiešne peniaze. Priniesli 3 druhy polievok (!) vo veľkých misách, aby som si nabrala koľko len chcem, na rezeň a koláč už ani nebolo miesto a k tomu, samozrejme, domáce víno. Topka! Len som teda zabudla, že ma ešte čaká približne 7 km a stále do kopca. Za občasného nadávania a dažďa som prišla do cieľa. Prečo som teda nespala v Salas? Lebo v Bodenaya sa nachádza legendárne albergue, asi to najčarovnejšie na celom Camino Primitivo. Ešte pred dedinou, po pravej strane, červený neprehliadnuteľný domček. Toto albergue od 2007 spravuje dvojica David a Celia. Legendy. Celia ma privítala úsmevom a objatím. Pomohla mi zložiť mokrý batoh a pršiplášť. Interiér bol veľmi útulný, praskajúce drevo v krbe, jednoducho domov. Hneď mi vysvetlila, že všetko, čo sa tam nachádza, je aj moje. Ovocie, čokoláda, víno. Môžem sa ponúknuť. Večera bude spoločná. Oblečenie mi vyperie a suché ma počká ráno na lavici. Mám slzy v očiach už len pri tej spomienke. Večera bola jednoduchá: cesnaková polievka s chlebom a cestoviny. Všetko vynikajúce. Po večeri sme sa rozprávali, spievali, niektorí išli spať. Celia nás poprosila, nech sa dohodneme, kedy chceme vstávať. Až na druhý deň som pochopila prečo. Dobrú noc. 3. Bodenaya – Campiello 25,4 km Ráno nás zobudila hudba. Opera. Prekrásne zobudenie. Druhé prekvapenie bolo čistučké a voňavé oblečenie, zložené a prichystané pre nás. Albergue je donativo. Tu som nechala 25 eur. Nechajte aj vy. Zaslúžia si. Ubytovanie, večera, raňajky, opratie vecí a celková atmosféra je na nezaplatenie. Svieže ráno naznačilo, že je neskorý október. Občasné stúpania a klesania pomedzi pasienky a ani neviem ako som prišla do Tineo. Polovica cesty. Pozor, najbližších 13 km do cieľa nie je žiadna dedinka a možnosť doplniť si vodu alebo jedlo. V Campiello som spala v Casa Herminia, bolo celkom v pohode, len si pamatám extrémne studenú podlahu 😊 Oveľa lepšie je hodnotená Casa Ricardo oproti, lenže vtedy som ešte nepoužívala Gronze.com! Večer som posedela s jedným Francúzom v bare oproti, pravdepodobne to bola Casa Ricardo a hlavne som si doplnila zásoby vody a jedla. Na druhý deň ma čakala legendárna „Hospitales“. 4. Campiello – Berducedo 27,1 km Ak by som šla ešte raz, nespala by som v Campiello, ale šla by som do Borres, aby som si skrátila Hospitales. Za Borres sa môžete rozhodnúť: 1. Hospitales – prekrásna horská cesta, ktorá jednoznačne stojí za tú námahu. Pripravte sa na vyše 1000 výškových metrov stúpania a 800 m klesania. Po ceste nie je žiadna možnosť si doplniť jedlo, ale pozor, ani vodu!!! Koncom októbra som tam ja zažila extrémnu horúčavu, podcenila množstvo vody a dostala úpal. Nechoďte Hospitales, ak je hustá hmla alebo dážď. Sú tam úseky, kde sa dá stratiť. 2. Cez Pola de Allande – po ceste idete cez dedinky. Odporúčam tým, ktorí si netrúfajú na Hospitales. Ja som sa vybrala po Hospitales. Tesne za Borres je značka – rázcestie. Ja som si ju, samozrejme, nevšimla a omylom sa vybrala smerom Pola de Allande. Našťastie som si to po pár kilometroch uvedomila a podarilo sa mi napojiť na Hospitales. Takže vy skúste dávať pozor a pozrite si cestu aj na mape. Trasa je prekrásna, mala som šťastie na skvelý slnečný deň. Ale podcenila som situáciu s vodou. Dúfala som, že ju doplním aspoň v Lago, dedinke 3,6 km pred cieľom, ale bohužiaľ sa mi to nepodarilo. Takže posledných 10 km bez vody bolo celkom peklo. Dedinka Berducedo je malinká, ale sú tu ubytovne aj bary. Ja som spala v Albergue Camino Primitivo. Veľmi pekné a navarili super večeru. Odporúčam!   5. Berducedo – Grandas de Salime 20,4 km Myslela som si, že to bude oddychovka. No nie tak úplne. Po 5 km sa nachádza veľmi pekná ubytovňa v La Mesa, kde som si dala raňajky. Od toho bodu nie je najbližších približne 12 km žiadna možnosť jesť ani piť. Po krátkom stúpaní prichádza peklo pre kolená. Klesanie. Približne 7 km neustáleho a extrémne nudného klesania. Dole vidíte priehradu na rieke Navia, ktorá vyzerá stále rovnako ďaleko. Konečne dole. Čo potom? Samozrejme stúpanie. Prvá možnosť sa zastaviť je hotel – reštaurácia Las Grandas pri ceste so super výhľadom. Malé pivo som cítila priam ako povinnosť. Potom už len 5 km do cieľa. Mestečko Grandas de Salime je veľmi pekné a ja som mala šťastie na lokálnu slávnosť, niečo ako hody. Spala som v Albergue Porta de Grandas. Nové, čisté a so super vychytávkou – stoličkou v sprche! Inak, spala som tam úplne sama. Trošku scary. 6. Grandas de Salime – A Fonsagrada 25,3 km V tento deň som opustila región Asturias a vstúpila do Galície. Po pár kilometroch nájdete Casa Federico – mini obchodík a bar v jednom, ktorý sa pýši nápisom „posledný bar v Asturias“. Samozrejme, že som sa zastavila aspoň na čaj a potom vyrazila ďalej. Za kopcom Alto de Acebo je hranica. Že som v Galícii som hneď pochopila, keď som zbadala prvý stĺpik s kilometrovníkom. V Galícii mi už budú oznamovať, koľko kilometrov mám do cieľa. Čo si pamätám z Fonsagrada je, že víno už začali podávať v pohároch na víno, ako by sa malo, a nie z malých „horčičákov“, ako ho podávali v Asturias. Spala som v Albergue – Pension Cantabrico. 7. A Fonsagrada – Castroverde 31,6 km Už som sa nachádzala v Galícii, ale stúpania a klesania nie a nie skončiť. Aj keď prevýšenia už nie sú také náročné ako v Asturias, hlavne prvé dve tretiny cesty po Cadavo Baleira sú relatívne únavné. Na trase mám 900  výškových metrov stúpania a 1000 výškových klesania. V mestečku Paradavella som si dala prvý krát pulpo gallego s pohárom vína. Skvelá zástavka! Castroverde ma nijak neočarilo, spala som v Albergue de peregrinos de Castroverde. Na čo ale nezabudnem je nepríjemná pani na recepcii, a malá preplnená izba. Recepčná nám veľmi nepríjemne oznámila, že dvere sa zamykajú o 22:00 a ani o minútu neskôr. Asi by som odporúčala spať buď v Cadavo, alebo o pár km ďalej, kde bolo prekrásne albergue, čo som, samozrejme, nevedela. 8. Castroverde – Lugo 22 km V tento deň som sa zobudila s opuchnutou a veľmi bolestivou achilovkou. Nebolo to veľmi dobré. Lekáreň zatvorená, ale musela som ísť ďalej. Celkom utrpenie. Po 5 km sa v Vilar de Cas nachádza veľmi pekné albergue v strede ničoho. Ak by som išla ešte raz, asi by som zašla až sem. Trasa bola veľmi príjemná, cez pasienky, polia, pasienky a zase polia. Mesto Lugo je jediné väčšie mesto na trase. Normálne mi až vadila tá civilizácia. Každopádne som to využila a kúpila si Radiosalil (španielsky zázrak na zapálené šlachy) a čelenku, keďže sa naozaj zozimilo, a túlala som sa mestom. Lugo je prekrásne. Bývala som prvý krát v súkromnej izbe cez Booking. Potrebovala som sa konečne normálne vyspať. Stálo to naozaj za to. 9. Lugo – Ferreira 26,5 km Nenáročná časť trasy. Historicky bola táto časť popretkávaná starými rímskymi cestami, ktoré začínali v Lugo a zanechali po ceste výrazné stopy: rímsky míľnik v San Román či stredoveký most vo Ferreira.  Spala som vo veľmi príjemnom Albergue Ponte Ferreira, ktorý viedol manželský pár z Holandska. Večera bola vegetariánska a absolútne skvelá. Na gronze.com som ale videla, že má od 2023 nové vedenie a recenzie už nie sú dobré. Škoda. Už len pá kilometrov a je tu cieľ. 10. Ferreira – Boente 25,6 km Etapa vedie popri ceste N-547, ktorú som niekoľkokrát preťala. V Melide končí Camino Primitivo a napája sa na Frances. Už po pár minútach mi chýbal ten pokoj. Zrazu bolo všetko inak. Kopec pútnikov, žiaden kľud. Ticho skončilo. Počula som všetky svetové jazyky. Melide je známe aj svojím pulpom, bohužiaľ som tam bola veľmi skoro a reštaurácie ešte nepodávali obed. Pár kilometrov za Melide je príjemné oddychové miestečko – bar s veľkou záhradou a oproti milý pán, ktorý predáva kávu, čaj, orechy na posilnenie či domáci likér. Boente je malá dedina, nič zaujímavé. Spala som v Albergue – Pension Boente. Keďže som už danú trasu išla trikrát, odporúčam ísť ešte 5,4 km ďalej a spať v Ribadiso de Baixo – v údolí, v strede ničoho je učupených len pár albergue. Dokonalý oddych (spala som tu v 2022 na Camino Frances). 11. Boente – O Pedrouzo 27 km Po 8 km som vošla do Arzúa. Veľké, nie veľmi pekné mesto. Dlhé predmestie, ale neskôr sa camino zatočí do historickej časti. Za mestom je krásny hustý les a za ním je v Preguntoňo milé miesto na raňajky. Príjemný bar, kde vždy hrá hlasná hudba. Pár metrov za barom je pán, ktorý predáva drevené palice a iné drobné ozdoby. Kúpila som si mušľu a pokračovala ďalej. Po ceste je veľa možností na oddych a jedlo. O Pedrouzo je plné pútnikov a nadšenej atmosféry. Santiago sa už blíži. 12. O Pedrouzo – Santiago de Compostela 19,4 km Hneď za O Pedrouzo som vošla do lesa. V určitom momente je mätúce, či chodník vedie vpravo, alebo odbáča doľava. Držte sa vľavo. Po pár km chodník vyústi do dedinky Amenal, kde je Bar KM 15. Môžete sa zastaviť, alebo si len vypýtať „sello“ pečiatku. Hneď za dedinou začína mierne stúpanie v hustom lese. Po pár kilometroch sa napája na širšiu cestu a za pár minút som dorazila k diaľnici, popri ktorej som prišla až k letisku. Tam cesta odbáča vpravo k San Paio, kde sa tiež dá prespať, 12 km od Santiaga. Pokračujem cez Lavacolla smerom na Monte Gozo. Tam po prvý krát pútnik vidí Katedrálu. Prvé slzy. Nezastaviteľný prúd sĺz. Cesta prechádza popri obrovskom komplexe Albergue de peregrinos de Monte Gozo a nadjazdom vchádzam do mesta. Už je to len spleť uličiek. Vpravo, vľavo… A je to tu. Ten pocit sa nedá opísať. Treba si to zažiť. Potom už len Oficina del Peregrino, kde som si vypýtala Compostelu – potvrdenie o púti a zaslúžený oddych.