IMG_0800

Camino Portugues

vzdialenosť: 645 km
počet dní: 20
náročnosť: 2/5
obdobie: február
štart: Lisabon
cieľ: Santiago de Compostela
Zdieľať na Facebooku
Kráčam po svete

Camino Portugues ma nikdy veľmi nelákalo, ale Platu som po nezdare na jeseň znova ísť nechcela, tak to bola v podstate jediná voľba. Rýchly check počasia a bolo rozhodnuté. 

1. Den: Lisabon – Vila Franca de Xila (36 km) Camino začína pri Katedrále. Prvá značka má byť niekde na pravej strane, ale záhadne sa mi schovala. Každopádne, bez mapy.cz by som sa z mesta nevymotala. Nie je to až tak dobre značené ako som čítala na nete alebo som slepá ja, čo je tiež možné 🙂 Prvé km idú cez prijemnú štvrť  ktorú ale vystrieda nie pekné  a pohostinné predmestie. Sklady, opustené budovy, zvláštnu ľudia sledujúci nadšenú divnú osobu s batohom. Tešila som sa ked to budem mať za sebou. Po pár km nevľúdne predmestie vystrieda novo vybudovaná štvrť. Tu Camino odbáča k rieke, ktorej sa bude drzať už v podstate celý den. Prechádzam popod monumentálny most Vasco da Gama a napájam sa na drevenný chodník (otvorený len od jesene 2023) ktorý je plný bežcov, rodiniek na prechádzke a cyklistov. Veľmi príjemne sa kráča, ale pozor = niekoľko km nebude možnosť si kúpiť vodu, či zbehnúť na wc.  Ako svetlo na konci tunela je zrazu príjemný veľký bar – kaviareň. Tu som sa ale ani po 20min nedočkala objednania, tak som sa vybrala ďalej. Našťastie cca za km bol maličký bar, kde sa už dalo v kľude sadnúť. Po krátkej pauze pokračujem dalej, nekonečné km pomedzi močiare a priemyselné budovy. Dnešný štart bol celkom easy, ale na prvý deň dlhý. 

Ubytovanie: Hostel Domus Plaza 2/5 (Update, nie je to vyslovene pútnická ubytovňa, ale robotnícka. Odporúčam si booknut private room ak majú alebo ísť inde. Ako žena som sa tam cítila veľmi zvláštne :)) až nepríjmene.

 

2. Deň: Vila Franca – Valada (34 km)  Dnešok charakrerizuje jedno slovo nuda :)) prvé kilometre vedú popri železnici a pomedzi sklady. Po 12,5km sa môžete rozhodnúť (pri estacion de Carregado) buď pôjdete podľa šípok alebo podľa mapy.cz ja som si vybrala šípky a neviem či to bolo dobré rozhodnutie. Camino vedie po naozaj veľmi frekventovanej a úzkej ceste, kde som každú chvíľu bojovala s balansom na okraji cesty a kamiónmi, ktoré okolo mňa plnou rýchlosťou prechádzali. Niečo ako “zlatomoravecká” ráno o 8 bez krajníc. Nič moc. Asi by som poradila ísť podľa mapy.cz popri železnici do Vila Nova da Raina, kde som konečne z cesty zišla na ten chodník popri železnici (ktorým som mohla ísť ak by som počúvala mapy.cz)… nudná rovina ešte 7,5km do Azambuja. To je oriciálny cieľ podľa Gronze. Odporúčam ísť ale do Valada. Prvých 11,8 km ide po ceste + poliach, dedinka Reguengo ako záchrana na studené pivo a potom už len 2,2km do cieľa. Dedinka Valada veľmi príjemná na brehu rieky Tejo. Ideálny relax v tieni stromov s pivom v ruke. 

Ubytovanie: Dois Caminos 5/5 (má ho týpek, Talian, nadšený pútnik, určite navštívte) 

 

Deň 3: Valada – Santarém (20 km) dnešný deň bol krásny a nenáročný. Po príjemných raňajkách v spoločnosti otca majiteľa albergue (Taliana, tak sme si pokecali) som vyrazila. Keďže má byť 24 stupňov vyrazila som, napriek krátkej trase, už o 7:30. Prvých 5 km vedie popri rieke, potom uz už odkláňa. Celý čas nie je možnosť žiadneho miesta kde si človek dokúpi vodu alebo oddýchne. Ale s tým som počítala. Cesta plynula príjemne, ani neviem ako som sa ocitla pred mestom Santarém. Jediné stúpanie vedie do mesta. Absolútne nenáročné. Asi v polovici sa nachádza príjemný tieň s tečúcou vodou. Santarém vyzerá veľmi príjmne. Idem sa motať. A čo je pozitívne: vo vzduchu vonia jar ❤️ pozitívum dva: mám dnes private room!

Ubytovanie: A Casa Brava (dnes som si dopriala luxus hotela) 5/5

 

Deň 4: Santarém – Golegã (32 + 4km)

Vyrazila som štandardne o 7:00 keď už začína brieždenie. Zo Santarém treba zostúpať cca 200 výškových metrov. Pomotala som sa uličkami raz doprava, raz doľava (vďaka Bohu za tie mapy.cz) potom schodami dole a po pár desiatkach metrov sa Camino odpája z cesty do polí. Cca 7 km po rozbahnených cestách v hustej hmle (však stále rovno), potom 5km po ceste (odklonila som sa z Camina, kvôli blatu). Po 12 km som prišla do ospalej dedinky Vale de Figueira. Rýchla káva a pokračujem ďalej. Ďalších 12 km gronze opisuje veľmi neurčito ako cestu cez polia kde sú samotné šípky veľmi mätúce. Ale v pohode. Rovno, doprava, doľava, cez rieku, rovno atď. Každopádne kvôli bahnu som sa rozhodla odkloniť z Camina a predĺźiť si cestu cez Pombalinho. Inak šípky vedú aj tadeto. Tak je to vlastne jedno. Jeeej aká krásna mini dedinka! Malé pivo na “zavodnenie” a svižne smer Azinhaga. Cca 4 km po slnku a som v dedine. Tu som neodolala ponuke slečny v miestnej krčme a dala si ich špecialitu 🤣 bola to naša cigánska len bez cibule. Topka 😉 do cieľa 7km po asfalte. Príjemná lenivá dedinká cesta. Len problém sú občasné kamióny, ktorým sa nie je kam vyhnúť a ktoré nemali najmenšiu potrebu ma aspoň trocha obiehať. Asi 2,5km pred cieľom keď som po skoro akrobatickom skoku skončila v priekope som to vzdala a stopla si milého deda 🙂 Mestečko je veľmi milé a hlavne (!) konečne periem 🤣

Ubytovanie: Galagana Charm House 10/5 anooo 10 z 5! Top krásne miesto. Čistučké, nové a mega milý a nápomocný majiteľ.

 

Deň 5: Golega – Tomar (32km)

Prvý km vedie von z mestečka, potom vedie cesta cez polia a lúky. Po cca 7 km je veľmi zaujímavé miesto Quinta da Cardiga = starý kaštieľ nachádzajúci sa cca 10 km od mestečka Golegã. Quinta da Cardiga daroval templárskemu rádu v roku 1169 D. Afonso Henriques na poľnohospodárku činnosť. Keď tento rád zanikol, dostal sa pod kontrolu Kristovho rádu, ktorý tu postavil letnú farmu (asi 1540-1542). Návrh komplexu farmy (vrátane kaštieľa, stodoly, kaplnky a kláštora) sa pripisuje návrhu architekta João de Castilho. Quinta da Cardiga je dnes jedným z najvýznamnejších nehnuteľností v krajine. Komplex tvorený cibuľovou vežou Quinta da Cardiga a starými budovami, ktoré ju obklopujú, menovite krížovou chodbou, kaplnkou a stodolou a malou kolonádou s polguľovou kupolou, je od roku 1952 klasifikovaný ako majetok verejného záujmu. Dosť hostórie. Camino pokračuje cez Vila Nova, Atalaia, niekoľko km cez eukalyptové lesy až po Asseiceira. Odtiaľ 11 km a som v cieli. Tomar je milé mestečko. Jednozančne treba navštíviť templársky hrad. Je mega! Stretla som tam úplne náhodou skupinu Talianov, ktorí vychádzali z podzemia so sprievodkyňou. Zvedavosť mi nedala sa opýtať čo tam navštívili. Hahha dostala som prednášku o dverách 148, ktoré vedú do podzemia, kde sa robil “krst” novicov. Nadšené 10 min čítanie z knihy. Naozaj fascinujúce. Stáli sme tam.  Slovo dalo slovo a dostali sme sa k môjmi Caminu. O hodinu sme sedeli na víne v príjemnom rozhovore. 5 Kamaráti, asi môj ročník, z Ríma, Verony, Padovy, Trevisa a už neviem posledné 🙂 ktorí študovali na “Scuola Navale Militare” si každý rok urobia výlet niekde po Európe. Tento rok si vybrali Portugalsko. Príjemný pokec. Ja už na hosteli a oni smer Lisabon 🙂 a po ceste za stavia na mieste, ktoré som im odporučila: Quinta da Cardiga 🙂

 

 

Deň 6: Tomar – Alvaiazére (32km) 

Dnešný deň bude celkom náročný 900m stúpania a 800m klesania. Ale poporiadku. Hneď za mestom je jasná značka: ak je slnko a sucho, choďte oficiálnou cestou. Ak ale prší treba ísť variantou pravo. Keďže celú noc lialo a prestalo okolo 7 ráno, išla som doprava. Problém je, že oficialny chodníček ide tesne popri rieke a keď je bahno, je to “o hubu”. Tak som sa teda vybrala variantou, je trochu dlhšia, ale to nevadí. Značená je vynikajúco, až by som povedala “pre slepých” :)). Po cca 30min sa napájam na oficiálnu cestu a prechádzam cez krásny starý most. Cesta sa stočí a pokračuje popri riečke. Bahno je, ale nič dramatické. Mierne stúpanie, cesta cez les a olivovníky a ocitám sa v dedinke Casais, prvá pauza. O pár km klesania a následného stúpania sa objaví dedinka Calvinos. Povinný oddych v miestnej mini krčme, rýchle pivo a svižne ďalej. Km príjemne ubiehajú, traverzujem cestu prvej triedy a vydávam sa na relatívne prudké stúpanie v eukalyptovom lese. Asi po 20min som hore a začína pršať. Shit. Rýchle obliekanie, zakryť batoh a nadávajúc pokračujem. Tu pozor! Podľa mapy.cz ide camino doľava, značka ale hovorí rovno. (V lete by som asi radšej pokračovala v lese, ale poslúchla som navigáciu). Pokračuje sa pomedzi roztrúsené domy, značky sú aj tu. Idem dobre 🙂 no s tu zas. Z dvora vybehne pes. Relatívne veľký a aj patrične naštvaný. Šteká a rýchlo sa približuje. Zastanem, začnem cúvať, ale on sa stále približuje. Zapískam na píšťalku, či prípadne nemá niekde pána, ale nie. Čo teraz? Úprimne. Bojím sa pokračovať. S ťažkým vzdychom sa otočím a vraciam sa cca 500m. Napojím sa na frekventovanú cestu, ns ktorú by som sa napojila sj tak, len na krajší úsek. Cesta je naozaj nepríjemná, čo už. Našťastie sa po pár kilometroch odpájam a už len dlhé 10km nudné stúpanie do cieľa. Mám dosť. Unavená si sadnem do baru pri ubytovni a píšem majiteľovi. Víta ma so širokým úsmevom. Tak predsa, pekný deň. 


Ubytovanie: legendárna ubytovňa Pinheiro’s (5/5)

 

7. Deň: Alvaiazere – Alvorge (24km) 

Dnes sme kráčali s Alexom z Kanady. Vyrazili sme až o 8, čakali sme kým ustane silný dážď, ktorý trval celú noc. Prvé km viedli po asfaltke stále do kopca. Celkom dali zabrať. Potom deň pokračoval v neustálych stúpaniach a klesaniac, odbočka doľava a doprava. Neustála zmena smeru. Inak sa išlo stálne mimo civilizácie, ak nerátam pár opustených dediniek. V polovici cesty je dedina Ansiaõ, kde sme dali raňajky, čakali kým sa preženie dážď a ďalej. Aaaa zase hore, dole, doprava a doľava. Príchod do cieľa bol celkom vykúpenie. Dedinak veľmi milá, nie je tu nič. Kostol, potraviny, jedna krčma s naša ubytovňa (s reštikou, nech nekrivdím).

Ubytovanie: O Lagareiro 5/5 

 

Deň 8: Alvorge – Coimbra (39km)

Náročný a dlhý deň. Zase sme šlins polu s Alexom. Keďže zvyšok “našej crew” tj Andre z Južnej Kórei a zmätený Holanďan (stále neviem meno) pôjdu len 20 km, tu sme sa rozlúčili. My sme svižným krokom vyrazli smer Coimbra. Aby sme šli rýchlejšie a ušetrili nejaké metre, na začiatok sme išli po hlavnej ceste (málo frekventovaná). Camino sa snaží ísť logicky mimo cesty, ale niekedy je to zbytočné nabiehanie metrov + chodníky mino ciest sú plné bahna. Prvých skoro 10 km ideme celkom svižne až do Rabaçal, kde som chcela pôvodne spať. Dedinka je známa svojím super syrom, tak som si ho dala aspoň na raňajky. Po chvíli sme vyrazili ďalej, vediac aký dlhý deň nás čaká. Po hlavnej sme sa vyhli dedine Zambudal. Asi po 2 km sa Camino napája a hneď aj schádza z cesty. Už sme sa vybrali po ňom. Táto časť bola naozaj prekrásna najprv po asfaltke, míňali sme malé “donativo” miestečko. Tj miesto kde sa môžete zastaviť, dať si ovocie či vodu, kávu a nechať nejaké drobné alebo nič. Takýchto je na Frances veľa. Ďalej ide camino po nespevnej ceste popri riečke. Naozaj prekrásna cesta nás po pár kilometroch dovedie do Conimbriga. 20 km za nami a 19 pred nami. Uffff. Rýchle malé pivo a pokračujeme. V Cernache, 11 km od cieľa sa Alex rozhodne, že oficiálna cesta je dlhšia, podľa google maps ušetríme 2 km ak pôjdeme inou cestou. 🤣 tak unavene hovorím, ok, tak naviguj. Prepletám nohami už čistá automatika. A zrazu hrdo ukazuje na cestu, že toto je ona. Priamo do Coimbra. A ja že: Vieš, že je to diaľnica, že? 🤣 a on nieee to určite nie. Ale ono to diaľnica je. A teraz čo. Vrátiť sa 8km sa nikomu nechcelo. Zúfalo sme postávali pri ceste, hm, pri diaľnici… keď sa zrazu pristavila stará rozheganá dodávka s dvomi mladými nemeckými “hipíkmi” 🤞 a ja hneď: idete do Comibra??? A oni že áno. S úľavou sme si nasadli a po pár minútach sme boli v cieli. Tak takto dopadol záver cesty v réžii Alexa 🤣 ale neva. Coimbra je krásne mesto, aspoň mám čas sa túlať.

Ubytko: Change the world Hostel 5/5

 

 

9. Deň: Coimbra – Arcos (33km)

Klasické nudné ráno keď sa vychádza z väčsieho mesta. Nudné predmestie relatívne skoro vystrieda príjemná cesta cesta pomedzi dedinky. Mená ktorých som si nie schopná pamätať. Jedna strieda ďalšiu kým som v oficiálnom cieli etapy: Sernadero. Ja idem ešte 10 km ďalej. Popri parku, cez krátky les a zrazu som v cieli. Dnes to bolo easy. Top dnešného dňa je pranie :)) juchuuuu!

Ubytovanie: Casa de Arcos 5/5

Deň 10: Arcos – Albegaria a Velha (34km)

Ráno sa napzaj ťažko vychádzalo z ubytka, pohodlnej postele a teplej izby. Udrela zima a teplomer ukazoval 4 stupne 🥹 hmmm ani psa nehodno vyhnať von (a toho môjho teda už vôbec nie) 🤣. No nič, cesta je dlhá, treba vyraziť. Navrstvené oblečenie, batoh a idem von. Brrrrr. Ešte že svieti slnko. Prvé kilometre vedú cez dedinky, ktoré nekončia a nezačínajú. Jednoducho sú. Až na predmestí Agueda sa dostanem na dlhú a nudnú cestu, na pravej aj ľavej strasne sklady. Nuda. Zapínam audioknihu, zapínam mód kráčania “automatika” a idem. V meste Agueda sa nezastavím. Hneď za mostom idú šípky dvoma smermi, ale starší páni mi poradia nech idem rovno. Keď skončí nudné stúpanie začínajú zase továrne. Dlho dlho sa borím nudnou cestou. Rovina, fabriky a sklady. Postupne prechádzam k obývaným častiam. Za dedinkou Pedaçães si dám rýchle pivo a s nádejou, že už mám len 10 km do cieľa, pridávam do kroku. Posledná je dedina Serém. Ano Serém 🥳 potom už len eukalyptový háj a po 5 km som v cieli. Dnes hlásim vyčerpanie a KO. Padám na posteľ a 10 minút sa ani nepohnem. Batoh mám stále na chrbte. Neviem či ešte vstanem 🤣 

Ubytovanie: Up estalagem dos pades 5/5

 

Deň 11: Albergaria – Sao Joao de Madeira (30km)

Dnes to bola nuda. Nuda v Portugalsku. Aj keď sa išlo dobre. Neviem asi ani jeden názov dediny, cez ktorú som išla. V podstate neustály zhluk domov. Nezačali a nekončili. Občas viedlo Camino aj priamo po železnici. A posledných 10km už po meste. Oliveira a potom už cieľ. Prekrásne mesto. JOKE 🤣 príšerný diera. Prievidza 1970. Urazila som. Prievidzu. Ak môžete, nespite tu.

Ubytovane: Hotel AS a.k.a. panelák na námestí 1/5 

 

Deň 12: Diera menom Sao Joao de Madeira – Porto (36km)

Dnes som časť Camina skipla. Prvú časť do Grijon som sla a potom bus. Chcela som si uzit Porto. Waaaw naozaj krasne mesto. A uz som videla 2 putnikov 🤣 waw to budú davy na ceste. A stále je tu otázka či Costa, Litoral alebo Interior. O čom to hovorí ? Z Porta sa môžete rozhodnúť: Interior: vnútrozemie, Costa pobrežie (ale nekopíruje úplne na 100% pláže), Litoral (v podstate po pláži alebo veľmi blízko oceánu). Netuším stále ako pôjdem. PS: dala som si urobiť masáž nôh v takom pofidérnom “salóne” niekde vo vedľajšej uličke. Dievčinka podľa mňa buď nechala zamestnanie alebo spáchala samovraždu. Dúfam, že len to prvé.

Ubytovanie: Urban Garden Porto Central Hostel 5/5

 

Deň 13: Porto – Vilarinho (28km)

Dnešný deň by sa dal opísať ako naháňačka s dažďom. No ale od začiatku. Ufff dostať sa z Porta bolo dlhlé. Rovná cesta, kilometre a kilometre rovno. Striedavo lialo (schovala som sa v bare) a svietilo slnko. V určitom momente bolo dokonca teplo. Ale len nachvíľu. Zase sa stiahli mraky a lejak. A slnko. A lejak. Ani neviem ako skončilo Porto a ocitla som sa v predmestskej aglomerácii a potom už len v dedinkách. 5km pred cieľom som išla okolo kláštora – albergue, ale keďže vďaka Orange Slovensko (pozdravujem) nemám internet v mobile už tretí deň (a bolo mi jasné, že v kláštore nebude wifi), som šla ďalej.

Ubytovanie: Casa da Laura 5/5 (som sama, čo som čakala)

 

Deň 14: Vilarinho- Barcelos (29km)

Ráno ma zobudil hluk dažďa. Lejaku. Počkala som tak ešte hodinu, ale situácia sa nemenila, tak som si obliekla, čo sa dalo a vyrážam. Leje a leje. Po 8km vidím prvú kaviareň, vletím dnu, voda zo mňa leje a hostia sa na mna pozerajú ako na bytosť z inej planéty 🤣 zahrejem sa a pokračujem dalej. Po 3km prechádzam cez Sao Pedro a potom 7km poľnou cestou kde sa nedalo kde schovať. A zákon schválnosti, tu ma zastihol najhorší lejak. Neoremokavá bunda je skrz mokrá, nohavice, nohy už len čvachtajú v topánkach. Nadávam ako pohan. Preklínam počasie a celú cestu 🤣 v Pedra Furada zbadám otvorenú reštauráciu. Vbehnem dnu, podobný scenár ako minule. Ale miesto je príjemné, vykúrené a hlavne podávajú obed. Nice! Zjem skvelé menu a vtom vstúpi človek s batohom 🤣 waaaw pilgrim! 🥹 Rainer z Nemecka. Začal v Porte vlastne ani tak pútnik nie je, ani kredenciál  nemá. Prejdeme spolu 10km, ubytuje sa tam kde aj ja. Problém – nemá kredenciál, pani ho nemôže ubytovať s vtedy si ja spomeniem, však ja mám jeden nový! (Niesla som si pre istotu z domu, ak nestihnem kúpiť v Katerdrále v Lisabone) ☀️ takže je z nejho oficiálny pútnik a ja konečne viem, prečo som mala mať ten jeden naviac.

 

Deň 15: Barcelos – Ponte de Lima (34km)

Zobudila som sa na dážd, ktorý bičoval okná. Intenzívny a vyzeral, že nikdy nekončiaci. Tak som ešte zostala v posteli. O 7 som sa pomaly vyšuchla zo spacáku a išla dole. Ranná hygiena, magnézko, čaj. Pobalila som si batoh a čakala na zázrak. A ten prišiel. O 8 prestalo pršať a vyšlo slnko. Slnkoooooo! 🥳 optimisticky som vyrazila. S Rainerom, že dáme spolu raňajky. Zastavili sme sa v jedinej otvorenej kaviarni. Dala som si rýchlu kávu, ale on si dával načas. Tak sme sa rozlúčili. Prvé km išli v pohode, po ceste som stretla týpka z Mexika, ktorý spal v mojom algergue. Šli sme spolu asi 10km. Vo Vitorino dos Piaes som si po 20km konečne sadla na 15 min a vybrala sa ďalej. Podla gronze som chápala, že za dedinou ma čaká hlavné stúpanie, ale to som si evidente odbila už v dedine. Takže posledných 12 km smerom dole a rovina. Nekončiaca. Dnes mám fakt dosť. Ale v cieli ma čaká milé prekvapenie. Mestečko oslavuje 899. ročné výročie. Oslavy na každom kroku. Dnes mám private room. Potrebujem sa poriadne vyspať.

Ubytovanie: Centro da Vila 5/5

 

Deň 15: Ponte de Lima – Rubiaes (18km)

Pôvodne som chcela ísť ďalej, ale keďže mám letenky až na 11.3., času dosť. Tak idem podla gronze.com, dnes len 18 km ale s prevýšením. Jediný seriózny kopec na celom Camino Portugues. Vyrazím relatívne neskoro, čakám kým prestane pršať. O 8:30 vyrážam, optimisticky, neprší, počasie krásne. Hneď sa mestom cupkám, cupkám a zrazu hups. Camino je celé zaliate, rozliala sa rieka, nedá sa absolútne pokračovať. Hmmm. Tak nič, vraciam sa späť, medzitým telefonát do Orange, keďže nemám už 5.deň internet v mobile. Ospravedlňujem sa mladému mužovi, s ktorým som volala. Nechcem ani popisovať detaily 🤣 no nič, idem teda naspäť, keď zastavím týpka na bicykli, že tadeto neprejde. Tak hľadáme spolu alternatívu. Po ceste. Ale po cca 500m sa vieme napojiť. Chalan sa volá Peter, je z Kuvajtu, kde vyučuje na univerzite sociológiu. Tak ideme spolu. On tlačí bike, ja idem popri. Po niekolkých kilometroch, pred dedinou Codeçal narazíme na maličký obchodík a bar, kde stretneme Maria, Mexičana z predošlého dňa. Sadneme asi hodinu pokecáme a vyrážame. Teraz začína stúpanie. Peter zaostáva, my s Mariom ideme rýchlejšie. Stupák je to riadny, ale nič dramatické. Po cca 45min sme hore. Už len 5 km do cieľa. Cieľ je malá dedinka. Jediné albergues, ktoré je otvorené je municipales. Nič moc, nie je teplá voda, kúrenie a na stenách pleseň. Čo už. Po hodine prichádza Peter, celkom zničený, bike musel niesť na chrbte 😅 ideme ešte 800m do supermarketu kúpiť niečo a už len oddych.

 

Deň 16: Rubiaes – Tui (20km)

Krátka a príjemná etapa. Za Rubiaes je mierne stúpanie, ktoré skončí v malej dedinke s príjemným barom na skvelé raňajky. Odtiaľ je už len klesanie striedavo v lese a po asfalte. Mestečo Valença, posledné v Portugalsku je naozaj krásne, dala som rýchle víno s šup do Španielska! 🙂 prechod mostom pre mňa, čo sa bojím výšky nič moc, ale prežila som. A juchuuu som v Španielsku!

Ubytovanie: Ideas Peregrinas 5/5

 

Deň 17: Tui – Redondela (pôvodne) – Mos (reálne) 20km

Dnes sa mi nechce. Nič. Ani vstať. Pred albergue narazím na sympatického Chorváta, ktorý ma pozdraví objatím a hneď sa usmeje, že je gay a rád sa objíma. Pred mesiacom mu umrel otec, tak kráča. Ako ho chápem. Vyrážam sama, Camila z Brazílie sa pri mne drží, ale len pár minút, ide pomalšie. Kus po ceste končí a mala by som zabočiť doprava. Len tam je páska, uzavreté. Vyliata rieka. No fasa. Tak hľadám alternatívu na mapy.cz našťastie existuje. Po cca kilometri sa napájam na camino. Pokračujem po príjemnom lese, nikde nikto len zurčiaca rieka. A tu je “rozdvojka” doprava je oficiálna cesta cez neskutočne dlhý priemyselný park. Alebo doľava. Pekná varianta popri riečke. Len to nechcem riskovať. Tak sa vydávams na dlhú rovnú cestu cez ten priemyselný park. Je to neskutočne nudné a škaredé miesto. Hneď za ním je mesto O Porriño, ktoré konkuruje svojou škaredosťou a neviem čo je horšie 🤣 chcem ho mať rýchlo za sebou. Za mestom sa zastavím na rýchle pivo. Potom ma dobehne Peter, dáme si ešte jedno spolu a vyrážam. On čaká na Cami, takto sa ju snaží ťahať. Na 20.km narazím na krásnu mini dedinku Mos. Je naozaj čarovná. Až tak, že sa rozhodnem zostať. Ubytovňa je úplne prázdna. Hodím batoh na posteľ a idem jesť. Keď sa vrátim, je tu pár Nemcov, jeden Španiel, Cami v mojej izbe s Ruskou Alou s Peter. Večer sa tlačíme v našej dievčenskej izbe, v ktorej jedinej je kúrenie.

Ubytovanie: Albergue Mos 4/5

 

Deň 18: Mos – Pontevedra (30km z toho časť vlak)

Dnes som začala o 6 ráno. Vybrala sa za mnou aj Ala. V podstate sme kráčali každá so svojimi myšlienkami. V Rendodela som sa rozhodla skipnúť časť vlakom. Nech mi je odpustené, ale tak strašne lialo, že som si nevidela ani na špičku nosa. Čakala som, či sa to zlepší, ale nič. 100% dážď, rozliata obloha. Tsk nič, nezbláznim sa. Snáď je to raz za cestu odpustiteľné.

Ubytovanie: Pedra Nova 5/5 (sharujeme 3 byt, konečne aspoň normálne kúrenie a teplý voda)

 

Deň 19: Pontevedra – Padrón (40km)

Ráno leje. Neprší. Leje. Roztrhli sa nebesá asi tak by som to opísala najvýstižnejšie. Uffff. Obliekam čo mám + pončo, čelovka a vyrážam. Premestie Pontevedra a potom dlho dlho príjemný rovný chodník po lese. Po cca 8km je dedinka San Amaro. Zastavím sa na rýchlu kávu. Caldas de Reis je príjemné mesto známe svojimi horúcimi prameňmi. Keď vidím reklamu na termálny bazén mám chuť tu zostať. Nohy sa medzitým kúpu v ľadových topánkach, už sa aspoň nemusím vyhýbať mlákam 🤣 po Caldas mám ešte 19km do cieľa. Chce to veľké premáhanie ísť dalej. Zapínam mód “ide sa” a idem. Bičuje ma dážď a vietor, rovinu vystrieda mierne stúpanie a klesanie a ja počítam km do cieľa. Počúvam hudbu, podcasty, audioknihy.  Po 3,5h prichádzam do Padrón. Nikdy v živote som si tak neužila horúcu sprchu ako dnes. Stála som tam asi 20minút.

Ubytovanie: Albergue Murgadán 5/5

 

Deň 20: Padron – Santiago (25km) ❤️

Dnes je deň D. Nespala som dobre ako vždy pred posledným dňom. Do jednej som sa prehadzovala a potom našťastie útlm. O 6 budík. Rýchlo som sa obliekla a za tmy vyrazila. Dnešok je v podstate 25 km stúpania. Prvé kilometre s čelovkou vedú cez dedinky, v podstate stále míňam hlavnú cestu N 550. Vpravo a vľavo. Čo ma prekvapuje oproti príchodu z východnej strany (francés, primitivo, norte), že tu sa až do posledných km ide v podstate po lese a samote. 3km pred Santiagom som ešte v lese. Každopádne, dážd nesklamal a bičoval ma do poslednej chvíle. S pár prestávkami. Jedna bola čarovná. Prestalo pršať naozaj na pár minút a ja len tak nahlas “ďakujem mami s teraz mi ešte daj dúhu” … za pár minút sa rozprestie po oblohe tá najkrajšia dúha akú som kedy videla… náhoda? 🌈 neverím… ❤️ 2km od cieľa začalo šialene pršať. Ale už sa mi zastaviť naozaj nechcelo. Prišla som ku Katedrále a svietilo slnko. Modrá obloha. Asi na 3 minúty… náhoda? 🙏

Ubytovanie: Inferiño Apartments 100/5

A to je koniec Camino Portugues. Ako by som ho charakterizovala? Pekné, ale nie oslňujúce. Samozrejme, som rada, že som ho prešla, ale asi by som ho neodporúčala ako „must“ 🙂