IMG_0800

Camino Portugues

vzdialenosť: 700 km
počet dní: doplním priebežne
náročnosť: 2/5
obdobie: február
štart: Lisabon
cieľ: Santiago de Compostela
Zdieľať na Facebooku
Kráčam po svete

Camino Portugues ma nikdy veľmi nelákalo, ale Platu som po nezdare na jeseň znova ísť nechcela, tak to bola v podstate jediná voľba. Rýchly check počasia a bolo rozhodnuté. 

1. Den: Lisabon – Vila Franca de Xila (36 km) Camino začína pri Katedrále. Prvá značka má byť niekde na pravej strane, ale záhadne sa mi schovala. Každopádne, bez mapy.cz by som sa z mesta nevymotala. Nie je to až tak dobre značené ako som čítala na nete alebo som slepá ja, čo je tiež možné 🙂 Prvé km idú cez prijemnú štvrť  ktorú ale vystrieda nie pekné  a pohostinné predmestie. Sklady, opustené budovy, zvláštnu ľudia sledujúci nadšenú divnú osobu s batohom. Tešila som sa ked to budem mať za sebou. Po pár km nevľúdne predmestie vystrieda novo vybudovaná štvrť. Tu Camino odbáča k rieke, ktorej sa bude drzať už v podstate celý den. Prechádzam popod monumentálny most Vasco da Gama a napájam sa na drevenný chodník (otvorený len od jesene 2023) ktorý je plný bežcov, rodiniek na prechádzke a cyklistov. Veľmi príjemne sa kráča, ale pozor = niekoľko km nebude možnosť si kúpiť vodu, či zbehnúť na wc.  Ako svetlo na konci tunela je zrazu príjemný veľký bar – kaviareň. Tu som sa ale ani po 20min nedočkala objednania, tak som sa vybrala ďalej. Našťastie cca za km bol maličký bar, kde sa už dalo v kľude sadnúť. Po krátkej pauze pokračujem dalej, nekonečné km pomedzi močiare a priemyselné budovy. Dnešný štart bol celkom easy, ale na prvý deň dlhý. 
Ubytovanie: Hostel Domus Plaza 2/5 (Update, nie je to vyslovene pútnická ubytovňa, ale robotnícka. Odporúčam si booknut private room ak majú alebo ísť  inde. Ako žena som sa tam cítila veľmi zvláštne :)) až nepríjmene. 

2. Deň: Vila Franca – Valada (34 km)  Dnešok charakrerizuje jedno slovo nuda :)) prvé kilometre vedú popri železnici a pomedzi sklady. Po 12,5km sa môžete rozhodnúť (pri estacion de Carregado) buď pôjdete podľa šípok alebo podľa mapy.cz ja som si vybrala šípky a neviem či to bolo dobré rozhodnutie. Camino vedie po naozaj veľmi frekventovanej a úzkej ceste, kde som každú chvíľu bojovala s balansom na okraji cesty a kamiónmi, ktoré okolo mňa plnou rýchlosťou prechádzali. Niečo ako “zlatomoravecká” ráno o 8 bez krajníc. Nič moc. Asi by som poradila ísť podľa mapy.cz popri železnici do Vila Nova da Raina, kde som konečne z cesty zišla na ten chodník popri železnici (ktorým som mohla ísť ak by som počúvala mapy.cz)… nudná rovina ešte 7,5km do Azambuja. To je oriciálny cieľ podľa Gronze. Odporúčam ísť ale do Valada. Prvých 11,8 km ide po ceste + poliach, dedinka Reguengo ako záchrana na studené pivo a potom už len 2,2km do cieľa. Dedinka Valada veľmi príjemná na brehu rieky Tejo. Ideálny relax v tieni stromov s pivom v ruke. 
Ubytovanie: Dois Caminos 5/5 (má ho týpek, Talian, nadšený pútnik, určite navštívte) 

Deň 3: Valada – Santarém (20 km) dnešný deň bol krásny a nenáročný. Po príjemných raňajkách v spoločnosti otca majiteľa albergue (Taliana, tak sme si pokecali) som vyrazila. Keďže má byť 24 stupňov vyrazila som, napriek krátkej trase, už o 7:30. Prvých 5 km vedie popri rieke, potom uz už odkláňa. Celý čas nie je možnosť žiadneho miesta kde si človek dokúpi vodu alebo oddýchne. Ale s tým som počítala. Cesta plynula príjemne, ani neviem ako som sa ocitla pred mestom Santarém. Jediné stúpanie vedie do mesta. Absolútne nenáročné. Asi v polovici sa nachádza príjemný tieň s tečúcou vodou. Santarém vyzerá veľmi príjmne. Idem sa motať. A čo je pozitívne: vo vzduchu vonia jar ❤️ pozitívum dva: mám dnes private room!

Ubytovanie: A Casa Brava (dnes som si dopriala luxus hotela) 5/5

Deň 4: Santarém – Golegã (32 + 4km)

Vyrazila som štandardne o 7:00 keď už začína brieždenie. Zo Santarém treba zostúpať cca 200 výškových metrov. Pomotala som sa uličkami raz doprava, raz doľava (vďaka Bohu za tie mapy.cz) potom schodami dole a po pár desiatkach metrov sa Camino odpája z cesty do polí. Cca 7 km po rozbahnených cestách v hustej hmle (však stále rovno), potom 5km po ceste (odklonila som sa z Camina, kvôli blatu). Po 12 km som prišla do ospalej dedinky Vale de Figueira. Rýchla káva a pokračujem ďalej. Ďalších 12 km gronze opisuje veľmi neurčito ako cestu cez polia kde sú samotné šípky veľmi mätúce. Ale v pohode. Rovno, doprava, doľava, cez rieku, rovno atď. Každopádne kvôli bahnu som sa rozhodla odkloniť z Camina a predĺźiť si cestu cez Pombalinho. Inak šípky vedú aj tadeto. Tak je to vlastne jedno. Jeeej aká krásna mini dedinka! Malé pivo na “zavodnenie” a svižne smer Azinhaga. Cca 4 km po slnku a som v dedine. Tu som neodolala ponuke slečny v miestnej krčme a dala si ich špecialitu 🤣 bola to naša cigánska len bez cibule. Topka 😉 do cieľa 7km po asfalte. Príjemná lenivá dedinká cesta. Len problém sú občasné kamióny, ktorým sa nie je kam vyhnúť a ktoré nemali najmenšiu potrebu ma aspoň trocha obiehať. Asi 2,5km pred cieľom keď som po skoro akrobatickom skoku skončila v priekope som to vzdala a stopla si milého deda 🙂 Mestečko je veľmi milé a hlavne (!) konečne periem 🤣

Ubytovanie: Galagana Charm House 10/5 anooo 10 z 5! Top krásne miesto. Čistučké, nové a mega milý a nápomocný majiteľ.

Deň 5: Golega – Tomar (32km)

Prvý km vedie von z mestečka, potom vedie cesta cez polia a lúky. Po cca 7 km je veľmi zaujímavé miesto Quinta da Cardiga = starý kaštieľ nachádzajúci sa cca 10 km od mestečka Golegã. Quinta da Cardiga daroval templárskemu rádu v roku 1169 D. Afonso Henriques na poľnohospodárku činnosť. Keď tento rád zanikol, dostal sa pod kontrolu Kristovho rádu, ktorý tu postavil letnú farmu (asi 1540-1542). Návrh komplexu farmy (vrátane kaštieľa, stodoly, kaplnky a kláštora) sa pripisuje návrhu architekta João de Castilho. Quinta da Cardiga je dnes jedným z najvýznamnejších nehnuteľností v krajine. Komplex tvorený cibuľovou vežou Quinta da Cardiga a starými budovami, ktoré ju obklopujú, menovite krížovou chodbou, kaplnkou a stodolou a malou kolonádou s polguľovou kupolou, je od roku 1952 klasifikovaný ako majetok verejného záujmu. Dosť hostórie. Camino pokračuje cez Vila Nova, Atalaia, niekoľko km cez eukalyptové lesy až po Asseiceira. Odtiaľ 11 km a som v cieli. Tomar je milé mestečko. Jednozančne treba navštíviť templársky hrad. Je mega! Stretla som tam úplne náhodou skupinu Talianov, ktorí vychádzali z podzemia so sprievodkyňou. Zvedavosť mi nedala sa opýtať čo tam navštívili. Hahha dostala som prednášku o dverách 148, ktoré vedú do podzemia, kde sa robil “krst” novicov. Nadšené 10 min čítanie z knihy. Naozaj fascinujúce. Stáli sme tam.  Slovo dalo slovo a dostali sme sa k môjmi Caminu. O hodinu sme sedeli na víne v príjemnom rozhovore. 5 Kamaráti, asi môj ročník, z Ríma, Verony, Padovy, Trevisa a už neviem posledné 🙂 ktorí študovali na “Scuola Navale Militare” si každý rok urobia výlet niekde po Európe. Tento rok si vybrali Portugalsko. Príjemný pokec. Ja už na hosteli a oni smer Lisabon 🙂 a po ceste za stavia na mieste, ktoré som im odporučila: Quinta da Cardiga 🙂

 

Deň 6: Tomar – Alvaiazére (32km) 

Dnešný deň bude celkom náročný 900m stúpania a 800m klesania. Ale poporiadku. Hneď za mestom je jasná značka: ak je slnko a sucho, choďte oficiálnou cestou. Ak ale prší treba ísť variantou pravo. Keďže celú noc lialo a prestalo okolo 7 ráno, išla som doprava. Problém je, že oficialny chodníček ide tesne popri rieke a keď je bahno, je to “o hubu”. Tak som sa teda vybrala variantou, je trochu dlhšia, ale to nevadí. Značená je vynikajúco, až by som povedala “pre slepých” :)). Po cca 30min sa napájam na oficiálnu cestu a prechádzam cez krásny starý most. Cesta sa stočí a pokračuje popri riečke. Bahno je, ale nič dramatické. Mierne stúpanie, cesta cez les a olivovníky a ocitám sa v dedinke Casais, prvá pauza. O pár km klesania a následného stúpania sa objaví dedinka Calvinos. Povinný oddych v miestnej mini krčme, rýchle pivo a svižne ďalej. Km príjemne ubiehajú, traverzujem cestu prvej triedy a vydávam sa na relatívne prudké stúpanie v eukalyptovom lese. Asi po 20min som hore a začína pršať. Shit. Rýchle obliekanie, zakryť batoh a nadávajúc pokračujem. Tu pozor! Podľa mapy.cz ide camino doľava, značka ale hovorí rovno. (V lete by som asi radšej pokračovala v lese, ale poslúchla som navigáciu). Pokračuje sa pomedzi roztrúsené domy, značky sú aj tu. Idem dobre 🙂 no s tu zas. Z dvora vybehne pes. Relatívne veľký a aj patrične naštvaný. Šteká a rýchlo sa približuje. Zastanem, začnem cúvať, ale on sa stále približuje. Zapískam na píšťalku, či prípadne nemá niekde pána, ale nie. Čo teraz? Úprimne. Bojím sa pokračovať. S ťažkým vzdychom sa otočím a vraciam sa cca 500m. Napojím sa na frekventovanú cestu, ns ktorú by som sa napojila sj tak, len na krajší úsek. Cesta je naozaj nepríjemná, čo už. Našťastie sa po pár kilometroch odpájam a už len dlhé 10km nudné stúpanie do cieľa. Mám dosť. Unavená si sadnem do baru pri ubytovni a píšem majiteľovi. Víta ma so širokým úsmevom. Tak predsa, pekný deň. 

Ubytovanie: legendárna ubytovňa Pinheiro’s (5/5)

7. Deň: Alvaiazere – Alvorge (24km) 

Dnes sme kráčali s Alexom z Kanady. Vyrazili sme až o 8, čakali sme kým ustane silný dážď, ktorý trval celú noc. Prvé km viedli po asfaltke stále do kopca. Celkom dali zabrať. Potom deň pokračoval v neustálych stúpaniach a klesaniac, odbočka doľava a doprava. Neustála zmena smeru. Inak sa išlo stálne mimo civilizácie, ak nerátam pár opustených dediniek. V polovici cesty je dedina Ansiaõ, kde sme dali raňajky, čakali kým sa preženie dážď a ďalej. Aaaa zase hore, dole, doprava a doľava. Príchod do cieľa bol celkom vykúpenie. Dedinak veľmi milá, nie je tu nič. Kostol, potraviny, jedna krčma s naša ubytovňa (s reštikou, nech nekrivdím).

Ubytovanie: O Lagareiro 5/5 

Deň 8: Alvorge – Coimbra (39km)

Náročný a dlhý deň. Zase sme šlins polu s Alexom. Keďže zvyšok “našej crew” tj Andre z Južnej Kórei a zmätený Holanďan (stále neviem meno) pôjdu len 20 km, tu sme sa rozlúčili. My sme svižným krokom vyrazli smer Coimbra. Aby sme šli rýchlejšie a ušetrili nejaké metre, na začiatok sme išli po hlavnej ceste (málo frekventovaná). Camino sa snaží ísť logicky mimo cesty, ale niekedy je to zbytočné nabiehanie metrov + chodníky mino ciest sú plné bahna. Prvých skoro 10 km ideme celkom svižne až do Rabaçal, kde som chcela pôvodne spať. Dedinka je známa svojím super syrom, tak som si ho dala aspoň na raňajky. Po chvíli sme vyrazili ďalej, vediac aký dlhý deň nás čaká. Po hlavnej sme sa vyhli dedine Zambudal. Asi po 2 km sa Camino napája a hneď aj schádza z cesty. Už sme sa vybrali po ňom. Táto časť bola naozaj prekrásna najprv po asfaltke, míňali sme malé “donativo” miestečko. Tj miesto kde sa môžete zastaviť, dať si ovocie či vodu, kávu a nechať nejaké drobné alebo nič. Takýchto je na Frances veľa. Ďalej ide camino po nespevnej ceste popri riečke. Naozaj prekrásna cesta nás po pár kilometroch dovedie do Conimbriga. 20 km za nami a 19 pred nami. Uffff. Rýchle malé pivo a pokračujeme. V Cernache, 11 km od cieľa sa Alex rozhodne, že oficiálna cesta je dlhšia, podľa google maps ušetríme 2 km ak pôjdeme inou cestou. 🤣 tak unavene hovorím, ok, tak naviguj. Prepletám nohami už čistá automatika. A zrazu hrdo ukazuje na cestu, že toto je ona. Priamo do Coimbra. A ja že: Vieš, že je to diaľnica, že? 🤣 a on nieee to určite nie. Ale ono to diaľnica je. A teraz čo. Vrátiť sa 8km sa nikomu nechcelo. Zúfalo sme postávali pri ceste, hm, pri diaľnici… keď sa zrazu pristavila stará rozheganá dodávka s dvomi mladými nemeckými “hipíkmi” 🤞 a ja hneď: idete do Comibra??? A oni že áno. S úľavou sme si nasadli a po pár minútach sme boli v cieli. Tak takto dopadol záver cesty v réžii Alexa 🤣 ale neva. Coimbra je krásne mesto, aspoň mám čas sa túlať.

Ubytko: Change the world Hostel 5/5

9. Deň: Coimbra – Arcos (33km)

Klasické nudné ráno keď sa vychádza z väčsieho mesta. Nudné predmestie relatívne skoro vystrieda príjemná cesta cesta pomedzi dedinky. Mená ktorých som si nie schopná pamätať. Jedna strieda ďalšiu kým som v oficiálnom cieli etapy: Sernadero. Ja idem ešte 10 km ďalej. Popri parku, cez krátky les a zrazu som v cieli. Dnes to bolo easy. Top dnešného dňa je pranie :)) juchuuuu!

Ubytovanie: Casa de Arcos 5/5


Deň 10: Arcos – Albegaria a Velha (34km)

Ráno sa napzaj ťažko vychádzalo z ubytka, pohodlnej postele a teplej izby. Udrela zima a teplomer ukazoval 4 stupne 🥹 hmmm ani psa nehodno vyhnať von (a toho môjho teda už vôbec nie) 🤣. No nič, cesta je dlhá, treba vyraziť. Navrstvené oblečenie, batoh a idem von. Brrrrr. Ešte že svieti slnko. Prvé kilometre vedú cez dedinky, ktoré nekončia a nezačínajú. Jednoducho sú. Až na predmestí Agueda sa dostanem na dlhú a nudnú cestu, na pravej aj ľavej strasne sklady. Nuda. Zapínam audioknihu, zapínam mód kráčania “automatika” a idem. V meste Agueda sa nezastavím. Hneď za mostom idú šípky dvoma smermi, ale starší páni mi poradia nech idem rovno. Keď skončí nudné stúpanie začínajú zase továrne. Dlho dlho sa borím nudnou cestou. Rovina, fabriky a sklady. Postupne prechádzam k obývaným častiam. Za dedinkou Pedaçães si dám rýchle pivo a s nádejou, že už mám len 10 km do cieľa, pridávam do kroku. Posledná je dedina Serém. Ano Serém 🥳 potom už len eukalyptový háj a po 5 km som v cieli. Dnes hlásim vyčerpanie a KO. Padám na posteľ a 10 minút sa ani nepohnem. Batoh mám stále na chrbte. Neviem či ešte vstanem 🤣 

Ubytovanie: Up estalagem dos pades 5/5

Deň 11: Albergaria – Sao Joao de Madeira (30km)

Dnes to bola nuda. Nuda v Portugalsku. Aj keď sa išlo dobre. Neviem asi ani jeden názov dediny, cez ktorú som išla. V podstate neustály zhluk domov. Nezačali a nekončili. Občas viedlo Camino aj priamo po železnici. A posledných 10km už po meste. Oliveira a potom už cieľ. Prekrásne mesto. JOKE 🤣 príšerný diera. Prievidza 1970. Urazila som. Prievidzu. Ak môžete, nespite tu.

Ubytovane: Hotel AS a.k.a. panelák na námestí 1/5 

Deň 12: Diera menom Sao Joao de Madeira – Porto (36km)

Dnes som časť Camina skipla. Prvú časť do Grijon som sla a potom bus. Chcela som si uzit Porto. Waaaw naozaj krasne mesto. A uz som videla 2 putnikov 🤣 waw to budú davy na ceste. A stále je tu otázka či Costa, Litoral alebo Interior. O čom to hovorí ? Z Porta sa môžete rozhodnúť: Interior: vnútrozemie, Costa pobrežie (ale nekopíruje úplne na 100% pláže), Litoral (v podstate po pláži alebo veľmi blízko oceánu). Netuším stále ako pôjdem. PS: dala som si urobiť masáž nôh v takom pofidérnom “salóne” niekde vo vedľajšej uličke. Dievčinka podľa mňa buď nechala zamestnanie alebo spáchala samovraždu. Dúfam, že len to prvé.

Ubytovanie: Urban Garden Porto Central Hostel 5/5